Abimael Guzmán

Guzmán sa narodil v mestečku Mollendo v regióne Arequipa na juhozápade Peru. Bol nemanželským synom, jeho matka zomrela, keď mal 5 rokov, vyrastal u matkinej rodiny a neskôr u otca. Vyštudoval na Univerzite Sv. Augustína v Arequipe filozofiu a právo. V roku 1962 bol prijatý ako profesor filozofie na Univerzitu San Cristóbal v meste Ayacucho (prijal ho tam Dr. Efraín Morote, známy peruánsky antropológ, neskôr významný podporovateľ Svetlého chodníka).

V tom čase bol už Guzmán výrazne politicky aktívny, keďže už ako 15-ročný vstúpil do Komunistickej strany Peru (PCP). V r. 1964 bol jedným z lídrov maoistickej frakcie PCP, ktorý sa rozhodli opustiť pôvodnú stranu a založili vlastnú Komunistickú stranu Peru – Červená vlajka (PCP-Bandera Roja). V r. 1965 Guzmán dvakrát navštívil Čínu, kde sa utvrdil vo svojom maoistickom presvedčení a usúdil, že maoistický model ľudovej revolúcie je pre Peru jedinou správnou alternatívou, pričom rázne odmietol spoluprácu s inými komunistickými skupinami, považujúc ich za príliš revizionistické. Svojimi názormi si začína v druhej polovici 60. rokoch získavať stále viac študentov a profesorov na univerzite a v r. 1970 zakladá vlastnú organizáciu, Svetlý chodník. Ten spočiatku fungoval len ako radikálne študentské hnutie, no v druhej polovici 70. rokov sa Guzmán rozhodol, že je čas začať prípravy pre ozbrojenú revolúciu s cieľom zvrhnúť vládu a uchopiť moc v krajine, preto v r. 1978 odišiel do ilegality a hnutie pretransformoval na silnú paramilitantnú organizáciu. V r. 1980 začína v Peru Svetlý chodník pod Guzmánovým vedením takmer dve desaťročia trvajúcu krvavú občiansku vojnu, ktorá si vyžiadala takmer 70 000 obetí.

Ako narastala moc hnutia, rástol aj silný kult osobnosti a mystifikovanie Guzmána. Jeho stúpenci ho volali Presidente Gonzalo a spolu s Marxom, Leninom a Maom ho začali považovať za najväčšieho mysliteľa komunistickej revolúcie, tzv. „štvrtý meč marxizmu“.[1]

V r. 1992, keď aktivity Svetlého chodníka vrcholili, bol Guzmán prekvapivo odhalený v luxusnom byte nad tanečným štúdiom v štvrti Surquillo v Lime. Elitná protiteroristická jednotka DINCOTE ho tam zadržala 12. septembra 1992 spolu s ôsmimi ďalšími vysokopostavenými členmi Svetlého chodníka. Následne bol verejne vystavený v klietke v pruhovanom väzenskom odeve a po trojdňovom súde pred vojenským tribunálom bol odsúdený na doživotie. V r. 1993 vydal z väzenia Guzmán pravdepodobne pod nátlakom prehlásenie, v ktorom deklaroval mier s peruánskou vládou. Toto vyhlásenie viedlo k rozdeleniu a konečnému pádu Svetlého chodníka. V r. 2004 sa začal s Guzmánom nový proces, tentoraz pred civilným súdom, ktorý 13. októbra 2006 potvrdil doživotné väzenie. Guzmán je väznení v jednej zo štyroch prísne strážených podzemných cieľ na námornej základni Callao na ostrove San Lorenzo neďaleko Limy. Jeho spoluväzňami v ďalších dvoch celách sú jeho bývalý nepriatelia, vodca MRTA Víctor Polay a bývalý šéf peruánskej tajnej služby Vladimiro Montesinos.

Guzmán bol dvakrát ženatý, jeho prvou ženou bola Augusta la Torre, s ktorou sa oženil vo februári 1964. Po jej nie celkom objasnenej smrti v r. 1989 sa jeho družkou stala Elena Iparraguirre, ktorá bola zadržaná spolu s Guzmánom v Lime a s ktorou sa v auguste 2010 vo väzení oficiálne zosobášili. Obe ženy po jeho boku boli zároveň vysokopostavenými členkami Svetlého chodníka.

1. PERUÁNSKÁ GUERILLOVÁ HNUTÍ

• Interview with Chairman Gonzalo