AC Miláno

Associazione Calcio Milan, bežne nazývaný A.C. Miláno alebo len Miláno, je profesionálny taliansky futbalový klub nachádzajúci sa v Miláne, v Lombardii, ktorý hrá v Sérii A. Miláno bolo založené v roku 1899 anglickým výrobcom čipiek Herbert Kilpinom a podnikateľom Alfred Edwardsom a inými.[1][2] Klub hrá od svojho vzniku, okrem sezón 1980 – 81 a 1982 – 83, v najvyššej talianskej súťaži, známej ako Serie A od 1929 – 30.[1]

AC Miláno
Celý názovAssociazione Calcio Milan SpA
Prezývka Rossoneri (Červeno-Čierni)
Il Diavolo (Diabol)
Založený 13. decembra, 1899
Štadión San Siro, Miláno
Kapacita 80,018
Predseda Paolo Scaroni
Tréner Stefano Pioli
Liga Serie A
2019/2020 8. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby
Pozri aj Športový portál

História
Hráči AC Miláno v roku 1901

Klub bol založený ako futbalový a kriketový klub 16. decembra 1899 britskými prisťahovalcami Alfredom Edwardsom a Herbertom Kilpinom, ktorí pochádzali z Nottinghamu. AC Miláno prvý titul získalo v roku 1901. Následne ďalšie v rokoch 1906 a 1907. V roku 1908 došlo k sporom týkajúcich sa podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi. Zástancovia podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi sa odpojili a založili nový klub FC Internazionale Milano. Nasledovala výsledková impotencia. Zatiaľ čo Inter niekoľkokrát vyhral titul, AC Miláno svoj ďalší titul získal až v roku 1951, ktorý bol 4. v histórii klubu.

V 50. rokoch sa AC Miláno vedené švédskym hviezdnym triom Gunnar Gren, Gunnar Nordahl a Nils Liedholm vrátilo na vrchol talianskeho futbalu a získalo 4 tituly. V roku 1963 AC Miláno vyhralo nad Benficou Lisabon 2:1 vo finále Pohára európskych majstrov a získalo tak svoj prvý kontinentálny titul. V roku 1969 vo finále porazili Ajax 4:1 a získali druhý titul v PEM a v tom istom roku získali Interkontinentálny pohár, keď v dvojzápase boli lepší ako Estudiantes 3:0 doma a 1:2 vonku. V roku 1968 získalo titul v súťaži PVP po víťazstve nad Hamburgom 2:0. V sedemdesiatych rokoch v PVP pridalo ďalší titul. V roku 1973 po víťazstve vo finále 1:0 nad Leeds United.

Po odchode Gianniho Riveru v roku 1979 sa klub dostal do menšieho útlmu, ktorý vyvrcholil v roku 1980 škandálom Totonero, v ktorom išlo o uplácanie hráčov a funkcionárov s cieľom tvoriť zisk pri tipovaní. Klub bol potrestaný preradením do nižšej súťaže Serie B. Naspäť do Serie A sa vrátil v roku 1982.

Táto kríza priniesla zlý účinok na klub. Klub bol na pokraji bankrotu, ale vďaka finančnému kapitálu podnikateľa a neskoršieho predsedu vlády Silvia Berlusconiho sa klub podarilo zachrániť. Trénerom sa stal Arrigo Sacchi a do mužstva prišlo holandské trio Ruud Gullit, Marco van Basten a Frank Rijkaard. To bol začiatok najúspešnejšej éry v dejinách AC Miláno. V tejto ére klub vyhral osem domácich titulov, jeden taliansky pohár, päťkrát PEM a Ligu majstrov, päťkrát Európsky Superpohár, jeden Interkontinentálny pohár a jedenkrát Majstrovstvá sveta klubov. Tento tím bol zvolený najlepším klubom v histórii v celosvetovom hlasovaní odborníkov vedených magazínom World Soccer. To už bolo po vrchole, ktorý tím dosiahol víťazstvom 4:0 vo finále PEM 1994 proti FC Barcelona. V roku 1999 pri oslavách 100. výročia založenia klubu získal klub svoj 16. titul.

V roku 2006 bol klub namočený do škandálu Calciopoli, kde bolo obvinených päť klubov z ovplyvňovania nasadzovania rozhodcov v zápasoch. Policajné vyšetrovanie, ale nedokázalo spojenie klubu s touto aférou. Talianska futbalová federácia FIGC potom rozhodla, že nie sú dôkazy na stíhanie Viceprezidenta klubu Adriana Gallianiho. Najskôr bol klub potrestaný odpočítaním 15 bodov a zákazom štartu v Lige majstrov. Po odvolaní bol trest znížený na odpočítanie 8 bodov a účasť v Lige majstrov bola povolená. Následne klub Ligu majstrov v roku 2007 vyhral a získal tak siedmy európsky titul. Po kauze Calciopoli vyhral štyrikrát titul za sebou mestský rival Inter. Pred sezónou 2010/2011 do mužstva prišli takí hráči ako Zlatan Ibrahimovič, Robinho a Alexandre Pato a hneď sa im podarilo získať titul, ktorý bol 18. v histórii klubu.

Úspechy

AC Miláno je jedným z najúspešnejších klubov na svete. Vyhral množstvo oficiálnych medzinárodných trofejí. Z hľadiska počtu medzinárodných trofejí AC Miláno je na prvom mieste na svete (spolu s Boca Juniors). Na domácej klubovej scéne je spolu s Interom Miláno druhý v počte získaných titulov za Juventusom.

Paolo Maldini 28. mája 2003 na Old Trafforde dvíha nad hlavu pohár pre víťaza Ligy majstrov po víťazstve nad Juventusom.

AC Miláno je jedným z troch talianskych klubov (spolu s Juventusom a Interom), ktoré majú povolené nosiť na dresoch symbol hviezdy označujúci 10 titulov. AC Miláno je tiež jeden z piatich tímov (spolu s Realom Madrid, Bayernom Mníchov, FC Barcelonou a Liverpoolom FC), ktorého hráči v Lige majstrov majú právo nosiť na rukávoch špeciálne logo – čestný odznak UEFA za päť víťazstiev v Lige majstrov.

AC Miláno sa môže pochváliť tiež s množstvom individuálnych úspechov svojich hráčov. Jeho hráči získali 16-krát titul najlepšieho strelca Serie A, 8-krát získali Zlatú loptu pre najlepšieho hráča.

Domáce súťaže

1901, 1906, 1907, 1950/51, 1954/55, 1956/57, 1958/59, 1961/62, 1967/68, 1978/79, 1987/88, 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1995/96, 1998/99, 2003/04, 2010/11

1966/67, 1971/72, 1972/73, 1976/77, 2002/03

1988, 1992, 1993, 1994, 2004, 2011, 2016

1980/1981, 1982/1983

Medzinárodné súťaže

1962/63, 1968/69, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 2002/03, 2006/07

1967/68, 1972/73

1989, 1990, 1994, 2003, 2007

1969, 1989, 1990, 2007

  • Stredoeurópsky pohár: 1

1982

Králi strelcov Serie A
  •   Aldo Boffi (3): 1938/39 (19 gólov), 1939/40 (24), 1941/42 (22)
  • Gunnar Nordahl (5): 1949/50 (35), 1950/51 (34), 1952/53 (26), 1953/54 (23), 1954/55 (27)
  • José Altafini (1): 1961/62 (22)
  • Pierino Prati (1): 1967/68 (15)
  • Gianni Rivera (1): 1972/73 (17)
  • Pietro Paolo Virdis (1): 1986/87 (17)
  •  Marco van Basten (2): 1989/90 (19), 1991/92 (25)
  • Andrij Ševčenko (2): 1999/2000 (24), 2003/04 (24)
  • Zlatan Ibrahimović (1): 2011/2012 (28)

Králi strelcov v Pohári európskych majstrov / Lige majstrov

Víťazi Zlatej Lopty

Farby a symboly
vlajka AC Miláno

Farby

AC Miláno má rozlišovacie farby červenú a čiernu. Tieto farby boli vybraté, aby reprezentovali oheň (červená) a strach (čierna).

Hráči nosia dresy s červenými a čiernymi pruhmi, čo je dôvod, prečo dostali prezývku rossoneri (červeno-čierny), šortky sú biele a ponožky čierne. Hosťujúce zápasy hra tím v bielych dresoch. Tretí súbor dresov sa používa menej často a v priebehu rokov sa menil pomerne často. Farby dresov boli prevažne: čierna, ale aj žltá, modrá, červená, strieborná a zlatá.

Niekoľko rokov logo AC Miláno bola jednoduchá vlajka. Ďalšou prezývkou odvodenou od farieb klubu je diabol a preto ako logo bol tiež používaný obraz červeného diabla. Dnes Logo obsahuje farby červenej a čiernej na ľavej strane a vlajku mesta Milána (na červenom pozadí) na pravej strane. Skratka ACM je hore a rok založenia (1899) dole.

Maskot
maskot Milanello

Od 16. februára 2006 má klub maskota dôstojníka, ktorý je navrhnutý spoločnosťou Warner Bros. Meno má Milanello. Je to červený diabol s červenou a čiernou uniformu a futbalovou loptou.

Súčasná zostava

[3]
Aktuálne k dátumu: 4. október 2019

# Pozícia Hráč
2 O Davide Calabria
4 Z Ismaël Bennacer
5 Z Giacomo Bonaventura
7 Ú Samu Castillejo
8 Z Suso
10 Z Hakan Çalhanoğlu
11 Ú Fabio Borini
12 O Andrea Conti
13 O Alessio Romagnoli
17 Ú Rafael Leão
18 Ú Ante Rebić
19 O Theo Hernandez
33 Z Rade Krunić
9 Ú Krzysztof Piątek
# Pozícia Hráč
43 O Léo Duarte
21 Z Lucas Biglia
22 O Mateo Musacchio
46 O Matteo Gabbia
25 B Pepe Reina
33 O Mattia Caldara
35 B Alessandro Plizzari
68 O Ricardo Rodríguez
79 Z Franck Kessié
90 B Antonio Donnarumma
99 B Gianluigi Donnarumma

Sieň slávy
  • Gunnar Gren (1949 – 1953)
  • Ruud Gullit (1987 – 1993; 1994)
  • Filippo Inzaghi (2001 – 2012)
  • Kaká (2003 – 2009; 2013 – 2014)
  • Leonardo (1997 – 2001; 2002 – 2003)
  • Nils Liedholm (1949 – 1961)
  • Giovanni Lodetti* (1961 – 1970)
  • Aldo Maldera* (1971 – 1972; 1973 – 1982)
  • Cesare Maldini (1954 – 1966)
  • Paolo Maldini* (1984 – 2009)
  • Daniele Massaro (1986 – 1988; 1989 – 1995)
  • Alessandro Nesta (2002 – 2012)
  • Gunnar Nordahl (1949 – 1956)
  • Andrea Pirlo (2001 – 2011)
  • Pierino Prati* (1966; 1967 – 1963)
  • Luigi Radice* (1955 – 1959; 1961 – 1965)
  • Frank Rijkaard (1988 – 1993)
  • Gianni Rivera (1960 – 1979)
  • Ronaldinho (2008 – 2011)
  • Roberto Rosato (1966 – 1973)
  • Sebastiano Rossi (1990 – 2002)
  • Rui Costa (2001 – 2006)
  • Dino Sani (1961 – 1964)
  • Dejan Savićević (1992 – 1998)
  • Juan Alberto Schiaffino (1954 – 1960)
  • Karl-Heinz Schnellinger (1965 – 1974)
  • Clarence Seedorf (2002 – 2012)
  • Serginho (1999 – 2008)
  • Andrij Ševčenko (1999 – 2006; 2008 – 2009)
  • Marco Simone (1989 – 1997; 2001 – 2002)
  • Angelo Benedicto Sormani (1965 – 1970)
  • Mauro Tassotti (1980 – 1997)
  • Giovanni Trapattoni* (1958; 1959 – 1971)
  • Marco van Basten (1987 – 1995)
  • Pietro Paolo Virdis (1984 – 1989)
  • George Weah (1995 – 2000)

Hviezdičkou sú označený odchovanci. V zátvorke roky pôsobenia.

Paolo Maldini

Vyradené čísla

Majstri sveta

Majstri Európy

Referencie
  1. History [online]. Associazione Calcio Milan, [cit. 2010-10-04]. Dostupné online.
  2. Neil Heath. AC Milan's Nottingham-born hero. bbc.co.uk (British Broadcasting Corporation), 17 November 2009. Dostupné online [cit. 2010-10-04].
  3. Squad season 2011/2012 [online]. Associazione Calcio Milan, [cit. 2012-02-03]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému AC Miláno

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.