30. február

V gregoriánskom kalendári má február 28 alebo 29 dni.

Švédsky kalendár pre február roku 1712

Švédske kráľovstvo (ktoré zahrňovalo v tom čase aj Fínsko) plánovalo zmenu z juliánskeho kalendára na gregoriánsky začiatkom roka 1700 vynechaním prechodných dní počas nasledujúcich 40 rokov. Preto rok 1700 nepatril medzi prechodné roky vo Švédsku, ale roky 1704 a 1708 boli prechodnými v rozpore s plánom. Toto dostalo švédsky kalendár jeden deň dopredu pred juliánsky kalendár, ale stále desať dní dozadu za gregoriánskym kalendárom. Tento zmätok bol upravený, keď boli v roku 1712 pridané dva prechodné dni pridaním 30. februára. Tento deň zodpovedal 29. februáru v juliánskom a 1. marcu v gregoriánskom datovaní. Švédska zmena na gregoriánsky kalendár bola nakoniec uskutočnená v roku 1753.

V roku 1929 Sovietsky zväz zaviedol revolučný kalendár, v ktorom každý mesiac mal 30 dní a zostávajúcich 5 alebo 6 dní boli sviatky bez príslušnosti k určitému mesiacu. V rokoch 1930 a 1931 preto mali 30. február, ale v roku 1932 mesiace získali pôvodné počty dní.

V 13. storočí učenec Sacrobosco tvrdil, že v juliánskom kalendári mal február 30 dní v prechodných rokoch od 44 pred Kr. do 8 pred Kr., keď Octavianus Augustus skrátil február, aby dal mesiacu august, pomenovanom po ňom, tú istú dĺžku ako mesiacu júl, ktorý bol pomenovaný po jeho predchodcovi Caesarovi. Neexistuje však žiaden iný historický dôkaz pre toto tvrdenie a pravdepodobne ide o mýtus, aj keď veľmi starý.