24 hodín Le Mans

Okruh Bugatti, 14. jún 2006

Prvé preteky sa uskutočnili 26. a 27. mája 1923 a odvtedy sa konajú každoročne v polovici júna. Výnimkou boli roky 1936 (ekonomická situácia) a 1940 – 1948 (preteky sa počas vojny nejazdili), 1956 (júl) a 1968 (september, kvôli celonárodným politickým nepokojom).

V začiatkoch preteky odjazdil jeden pretekár, pred rokom 1970 až do začiatku 80-tych rokov auto šoférovali dvaja pretekári.

Trať je zložená z časti malého okruhu Bugatti a zákruty Porsche. Do roku 1990 bola jej súčasťou slávna rovinka Ligne Droite des Hunaudiéres, inak známa aj pod názvom Mulsanne Straight (mulsanská rovinka) dlhá viac ako štyri kilometre, na ktorej dosahovali pretekári rýchlosť nad 400 km/h. V súčasnosti sú na nej vytvorené z bezpečnostných dôvodov dve šikany, na ktorých je rýchlosť áut znížená na 340 km/h.

Obyčajne sa súťaže zúčastňuje 56 automobilov v štyroch kategóriách:

• LMP1 – Le Mans Prototype 1 – hlavná kategória, v ktorej súťažia najrýchlejšie modely. Kategória sa delí na dve podkategórie LM P1 a LM P1 Hybrid.

Farba svetiel vpredu je predpísaná biela. Farba štartovných čísel biela na červenom podklade.

• LMP2 – Le Mans prototype 2 – autá sú na prvý pohľad rovnaké ako LMP1, ale technicky sú rozdielne.

Minimálna hmotnosť vozidla je 900 kg.

Farba svetiel vpredu je predpísaná biela. Farba štartovných čísel biela na modrom podklade.

• GTE Pro – Le Mans Grand Tourismo Endurance Professional – kategória pre továrenské tímy s autami, ktoré sú sériovo vyrábané (Porsche, Ferrari, Aston Martin, Chevrolet Corvette).

Minimálna hmotnosť vozidla je 1 245 kg. Obsah palivovej nádrže je 90 litrov.

Farba svetiel vpredu je predpísaná žltá. Farba štartovných čísel je biela na zelenom podklade.

• GTE Am – Le Mans Grand Tourismo Endurance Amateur- kategória najnižšej triedy, v ktorej sa zúčastňujú súkromné tímy.

Minimálna hmotnosť vozidla je 1 245 kg. Obsah palivovej nádrže je 90 litrov.

Farba svetiel vpredu je predpísaná žltá. Farba štartovných čísel je biela na oranžovom podklade.

• V roku 1979 na pretekoch úspešne štartoval americký herec Paul Newman, ktorému sa takmer podarilo vyhrať, nakoniec skončil ako druhý.

Najúspešnejšie značky pretekov sú Porsche, Ford, Ferrari a Audi.

Streda a štvrtok sú vyhradené večerným kvalifikačným tréningom. Jazdí sa od 19:00 do 21:00 hodiny, nasleduje hodinová prestávka a po nej sa pokračuje v tréningoch od 22:00 do polnoci. Z troch pilotov tímu sa kvalifikuje jeden.

V piatok je oddychový deň, večer nasleduje Driver's Parade. Pretekári prechádzajú mestom, zdravia sa s fanúšikmi, ktorí im hádžu darčeky, predovšetkým zvyčajné korálové náhrdelníky.

Pred začiatkom pretekov odvezie pretekárov šofér na starom veteráne na štartovú rovinku, kde absolvujú posledné rozhovory. Od roku 1970 sa na štartovom rošte radia autá v nezmenenej formácii. Potom mechanici zoradia autá na bežné štartové pozície podobne ako pri pretekoch F1 a zahrievacie kolo absolvovali pretekári päť minút pred šestnástou hodinou.

Štart pretekov, ktoré sa jazdia na bežných cestných komunikáciách bol v sobotu o 16:00 hodine. Aktuálne sa štart presunul na 15.00 hodinu. Po prejazde cieľovej čiary sú odštartované preteky a veľké hodiny Rolex odpočítavajú 24 hodín. Pred štartom cca 1 hodina od 14.00 je štartovacia ceremónia pri ktorej je vztýčená Francúzska vlajka, hrá sa hymna a preletia stíhačky s farbami trikolóry.

Počas dňa sa spravidla pretekári striedajú každé dve a v noci každé tri hodiny.

Do konca 60-tych rokov dvadsiateho storočia boli jazdci zoradení na náprotivnej strane štartovej rovinky a presne o 16:00 ju rýchlo prebehli aby nasadli do áut a vyštartovali.

Zlom prišiel v roku 1969, kedy mladý belgický pretekár Jacky Ickx (Mr. Le Mans) najprv vyslovil názor, že takýto štart je podľa neho nebezpečný, keďže väčšina pretekárov si nezapne bezpečnostné pásy, aby rýchlo vyštartovali.

O tom, že jeho názor je opodstatnený presvedčil priamo na pretekoch, kedy po štarte pomaly prešiel po trati, nasadol pomaly do auta, zapol si dôkladne bezpečnostné pásy a nakoniec ako posledný vyštartoval. Po 24 hodinách preteky vyhral s náskokom 100 metrov pred súperom.

Po prejazde cieľovej čiary sa nemusi jazdit čestné kolo, autá idú parkovať do boxov. R.2018 víťaz čestné kolo absolvoval a šiel parkovať do boxu až po ňom. Zvyk polievať sa šampanským ako pri F1 sa pri pretekoch 24 hodín Le Mans nedodržiava. Nemusí sa dodržiavať, pri finále v roku 2018 sa po pretekoch víťazi sprejovali veľkými grande fľašami šampanského.

Grafické znázornenie nehody z roku 1955

Preteky Le Mans sú známe najkrvavejšou haváriou v dejinách automobilového športu. V roku 1955 pretekár Pierre Levegh nezvládol svoj rýchly Mercedes-Benz 300 SLR vďaka pomalšiemu vozu Austin-Healey (ktorý mu musel nečakane vojsť do cesty, kvôli netolerantnému jazdcovi Mike Howthornovi, ten najprv predbehol Lance Macklina na voze Austin- Healey aby len o pár metrov mohol brzdiť kvôli tankovaniu na ľavej strane trate), Lance Macklin ho katapultoval na hlavnú tribúnu a Levegh s autom vrazil do veľkého davu divákov. Smutné preteky nakoniec vyhral Mike Hawthorn (vinník nehody). Svedectvo o hrdinstve Pierra Levegha (zosnulého jazdca Mercedesu Benz) podal neskôr Juan Manuel Fangio, ktorý v dobe tragédie šiel práve za jeho Mercedesom. Podla neho Levegh ešte pred nárazom stačil zdvihnúť ruku a tým ho varovať, že je (bude) na trati nebezpečenstvo. Fangio vďaka tomu stačil zabrzdiť, strhnúť vozidlo doprava a obísť nebezpečenstvo. Tým mu zrejme zachránil život.

Pri tragickej nehode zahynul Pierre Levegh, o život prišlo 82 divákov a 120 bolo zranených. Preteky neboli predčasne ukončené, aby sa predišlo vzniku dopravných zápch a sanitky mali možnosť odviesť obete a ranených plynule.

Po tragédii boli zrušené niektoré preteky a vo Švajčiarsku vstúpil do platnosti zákaz usporadúvať v krajine akékoľvek automobilové preteky. Zákaz je platný do súčasnosti.

V roku 1999 pri návrate značky Mercedes-Benz na preteky havaroval dvakrát pretekár Mark Webber, ktorý vyletel do vzduchu v kvalifikácii a potom ešte pri rozjazdoch.

V roku 2011 hodinu po štarte pretekov sa v šikane Dunlop jazdec tímu Audi Allan Mcnish dostal do kontaktu s pomalším Ferrari a následne po nekontrolovateľnom šmyku narazil do bariéry z pneumatík. V noci okolo 11 prežil tvrdú haváriu Mike Rockenfeller, ktorý po kontakte s pomalším Ferrari vo veľkej rýchlosti narazil do zvodidiel.

V roku 2013, tri kolá po štarte, nezvládol dánsky pretekár Allan Simonsen riadenie vozidla. V zákrute Tetre Rouge narazil do bariér mimo trate a po prevoze do nemocnice podľahol zraneniam.[1]

V roku 2006 na 74. ročníku, po prvý raz v histórii jazdil preteky aj slovenský automobilový pretekár Miroslav Konôpka (Autoracing Club Bratislava), niekoľkonásobný majster Slovenska v pretekoch automobilov na okruhu. Konôpka štartoval zo 14 pozície za japonský tím T2M Motorsport, ale po 16-tich hodinách jazdy musel z podujatia odstúpiť pre poruchu na súťažnom Porsche 911 GT3 RS. Preteky ukončil so spolujazdcami Japoncom Jutakom Jamagišim a Francúzom Jeanom René de Fornouxom na 6. mieste v triede GT2. V roku 2010 Konôpka štartoval opäť s Porsche 911 GT3 RSR nemeckeho teamu Felbermayr Proton so spolujazdcami otcom a synom Felbermayr. Tentokrát preteky dokončil celkovo na 24.mieste ,8 v triede LMGT2.

V roku 2017 sa dokázal Miroslav Konôpka kvalifikovať na 24h LeMans prvýkrát so svojim slovenským timom ARC Bratislava, spolu so spolujazdcami Lotyšom Konstaninom Calkom a Holanďanom Rikom Breukersom. Po serii technických problemov preteky dokončili 20-ty v triede LMP2. V roku 2019 sa ARC Bratislava dokazalo opäť kvalifikovat ako viťazi triedy v Asian LeMans series.

Posadka je Miro-Konôpka - Konstantin Tereschenko (RUS) - Henning Enqvist (SWE).

V roku 1971 natočil režisér Lee H. Katzin film s jednoduchým názvom Le Mans v hlavnej úlohe so Steve McQueenom. Film sa natáčal na autentických miestach a McQueen si sám vyskúšal okruh Le Mans.

1. Driver killed during Le Mans 24-Hours

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému 24 hodín Le Mans

• Le Mans oficiálna stránka
• O filme Le Mans na ČSFD

Francúzsky portál Športový portál