(I Can’t Get No) Satisfaction

„(I Can't Get No) Satisfaction“ je rockový hit, ktorý Mick Jagger a Keith Richards napísali pôvodne ako singel pre štvrtý štúdiový album Out of Our Heads skupiny The Rolling Stones. Časopis Rolling Stone dal túto skladbu na druhé miesto svojho rebríčka 500 najväčších hitov všetkých čias,[1] a hudobná televízna stanica VH1 ho dala na prvé miesto zoznamu 100. najväčších rokenrolových hitov.[2] V roku 2006 túto skladbu dala národná kongresová knižnica Spojených štátov do svojho národného registra hudobných nahrávok.[3]

„(I Can't Get No) Satisfaction“
Singel – The Rolling Stones
z albumu Out of Our Heads
Vydaný	6. jún 1965 (USA) 20. august 1965 (UK)
Formát	7" vinyl
Nahraný	12. máj 1965, RCA Studios, Hollywood
Žáner	Rock
Dĺžka	3:44
Vydavateľ	London 45-LON 9766 (USA) Decca F12220 (UK)
Skladateľ	Jagger/Richards
Producent	Andrew Loog Oldham
URL text	Kompletný text piesne
Recenzie
#1 (US, UK, Nemecko, Nórsko)
The Rolling Stones chronológia singlov
„The Last Time“ (1965) „(I Can't Get No) Satisfaction“ (1965) „Get off of My Cloud“ (1965)

Song vyšiel prvýkrát ako singel v USA v júni 1965 a bol neskôr v júli toho istého roku vydaný na americkej verzii albumu Rolling Stones s názvom Out of Our Heads. Skladba „(I Can't Get No) Satisfaction“ bola prelomovým hitom, ktorý bol v USA prvým umiestneným na prvej pozícii v rebríčka Billboard Hot 100.

V Európe sa vzhľadom na to, že sa v jej texte nachádzali na svoju dobu príliš silné sexuálne narážky, sa táto pieseň spočiatku hrávala iba na pirátskych rozhlasových staniciach. Ani na albume Out of Our Heads určenom pre tento trh sa táto skladba nenachádzala. V britskom kráľovstve singel „(I Can't Get No) Satisfaction“ vyšiel v auguste 1965. V rebríčkoch prerazil hneď na prvé miesto a bol zároveň v Spojenom kráľovstve štvrtým singlom skupiny The Rolling Stones, ktorý sa dostal na jeho vrchol.

Text piesne obsahuje odkazy na sexuálny styk a tému boja proti komercionalizácii, čím je spôsobené, že „je vnímaný ako útok na status quo“.[4]

Keith Richards hovorí, že keď ho raz uprostred noci napadol gitarový riff k tejto skladbe, vstal nahral ho na magnetofón spolu so slovami „I can't get no satisfaction“ a zaľahol znovu do postele.[5] Neskôr dodal, že výsledná nahrávka bola „dvojminútovým hraním motívu 'Satisfaction' a štyridsiatimi minútami nahrávky jeho chrápania.“[6] Neskôr v máji 1965 spolu s Jaggerom dokončili skladbu v izbe floridského hotela Clearwater.[7]

Autorom väčšiny textu piesne je Mick Jagger. Bol inšpirovaný zúrivým rozvojom komercie, ktorý zažili počas pobytu v USA.[8][4]

Richards mal nepríjemny pocit, že riff sa príliš podobá na skladbu „Dancing in the Street“ od skupiny Martha and the Vandellas[4] (skladbu, ktorej coveverziu nahral Jagger spolu s Davidom Bowiem v roku 1985 ako charitatívny single).

Jagger neskôr dodáva: „Spočiatku táto pieseň znela skôr ako folková skladba, Keith ju nemal bohvieako v láske, nechcel aby bol z nej vydaný singel, myslím, že Keith ju považoval za príliš jednoduchú. Nemyslím, že by si ju vtedy bol poriadne vypočul. Považoval ju iba za jeden z bláznivých gitarových riffov.“[9] Jagger ďalej taktiež poukazuje na to, že hlavný motív textu pripomína slová z piesne „30 Days“ od Chucka Berryho[9] (V skutočnosti v Berryho texte je „I don't get no satisfaction from the judge“).[8][10]

Práva na publikovanie tejto skladby mal dlho v rukách americký právnik Allen Klein (žil do roku 2009), s ktorým sa kapela nešťastne zaplietla, keď sa chcela vyhnúť veľkým daniam v Británii.