Žulovská pahorkatina
Žulovská pahorkatina je geomorfologický celok v juhovýchodnej časti Krkonošsko-jesenického podhoria, ležiaci v okrese Jeseník v Olomouckom kraji.
| Žulovská pahorkatina | |||
| geomorfologická oblasť | |||
 Boží hora, najvyšší vrch oblasti | |||
| Štáty |   | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Krkonošsko-jesenická subprovincia | ||
| Susedné jednotky |
Rychlebské hory Vidnavská nížina Zlatohorská vrchovina | ||
| Podradené jednotky |
Černovodská pahorkatina Tomíkovická pahorkatina | ||
| Súradnice | 50°19′32″S 17°08′14″V | ||
| Najvyšší bod | Boží hora | ||
| - výška | 527,4 m n. m. | ||
| Rozloha | 117,32 km² (11 732 ha) | ||
| Geologické zloženie | žula, granodiorit | ||
 Oblasť na mape Česka Oblasť na mape Česka
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a sídla
Celok sa rozkladá zhruba medzi obcami Bernartice (na severe), Vidnava (na severovýchode), Stará Červená Voda (na východe), Vápenná (na juhu) a Vlčice (na západe). Úplne vnútri celku leží mesto Žulová a obce Černá Voda a Kobylá nad Vidnavkou.[1]
Charakteristika územia
Členitá pahorkatina sa skladá z žúl a granodioritov žulovského plutónu. V strednom pleistocéne bola zaľadnená kontinentálnym ľadovcom s teplou bázou. Kopovitý povrch holoroviny (etchplén) tvorený nízkymi exfoliačnými klenbami (ruwarmi) bol čiastočne zmenený v guliakovú krajinu. Nad plochý povrch sa dvíhajú vysoké ostrovné hory (vysoké exfoliačné klenby - bornhardty) s početnými tvarmi zvetrávania a odnosu žuly (izolované skaly, skalné misy, žliabkové škrapy, tafoni, žokovité balvany a pod.), početné hrance, na okraji pri obci Vidnava hlboké tropické zvetraliny (kaolíny), pri obci Supíkovice zvyšky tropického krasu, početné mramorové a žulové kameňolomy, mozaika polí, lúk a lesíkov (smrekové a borovicové porasty).[2]
Geomorfologické členenie
Celok Žulovská pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demeka IVD-2) patrí do oblasti Krkonošsko-jesenického podhoria. Ďalej sa členia na okrsky Tomíkovická pahorkatina (IVD-2-1) na severozápade a Červenovodská pahorkatina (IVD-2-2) na juhovýchode.[2]
Pahorkatina susedí s jedným celkom Krkonošsko-jeseníckeho podhoria (Vidnavská nížina na severozápade) a s dvoma celkami Jesenickej podsiete (Rychlebské hory na juhozápade a Zlatohorskej vrchoviny na juhovýchode) . Na východe je obmedzená česko-poľskou štátnu hranicou.[2]
Geomorfologické členenie Žulovskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:
| Okrsok | Najvyšší bod |
|---|---|
| Tomíkovická pahorkatina | Kaní hora (476 m) |
| Černovodská pahorkatina | Boží hora (527 m) |
Významné vrcholy
Najvyšším vrcholom Žulovskej pahorkatiny je Božia hora (527,4 m n.m.).
- Boží hora (527 m), Černovodská pahorkatina
- Borový vrch (487 m), Černovodská pahorkatina
- Kaní hora (476 m), Tomíkovická pahorkatina
- Bukový vrch (425 m), Černovodská pahorkatina
- Lánský vrch (423 m), Tomíkovická pahorkatina
- Smolný vrch (404 m), Černovodská pahorkatina
- Jahodník (379 m), Černovodská pahorkatina
Referencie
- Žulovská pahorkatina na Mapy.cz
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žulovská pahorkatina na českej Wikipédii.