Žofia Albertina Švédska

Žofia Albertina sa narodila ako posledné zo štyroch detí švédskeho kráľa Adolfa Frederika I. a jeho manželky Luizy Ulriky Pruskej.

Švédsky kráľ Gustáv III., princeznin brat, plánoval jej sobáš s vojvodom Viliamom Oldenburským alebo poľským kráľom Stanislavom II., ani jeden z nich však sa nerealizoval.

Žofia Albertina prejavovala veľkú náklonnosť a úctu k svojej matke, obzvlášť v čase, kedy kráľovnú vdovu vypovedal zo švédskeho dvora vlastný syn, kráľ Gustav III. potom, čo obvinila jeho manželku z cudzoložstva.

V štrnástich rokoch ju jej strýko, pruský kráľ Fridrich Veľký, vymenoval za koadjutorku kláštora v Quedlinburgu a roku 1787 sa stala po svojej tete, Fridrichovej najmladšej sestre Anne Amálii Pruskej jeho opátkou a guvernérkou tohto malého nemeckého štátu až do roku 1803;ako opátka však väčšinu času trávila vo Švédsku. V roku 1803 bol kláštor sekularizovaný a pripadol pruskému kráľovstvu (príjmy a práva však doterajším reholiam zostali zachované); Žofia Albertina tak bola jeho poslednou opátkou.

V septembri roku 1803 sa Žofia Albertina vrátila späť do Štokholmu. Nová švédska kráľovská dynastia Bernadotte ju rešpektovala ako poslednú z domu Vasa a princezná stála novému švédskemu kráľovskému páru veľmi blízko.

Nikdy sa nevydala. Posledné roky života strávila Žofia Albertina v ústraní svojho paláca (v  súčasnosti nazývaný Palác princa následníka), ktorý bol vybudovaný pre ňu a kde žila od roku 1794. Vo svojom závete odkázala palác korunnému princovi (v tom čase princ Oskar, budúci kráľ Oskar I.). Zomrela v Štokholme 17. marca roku 1829. Pochovali ju v kostole Riddarholmen, mieste posledného odpočinku švédskej kráľovskej rodiny.