Životné prostredie v Paríži

Paríž je jedno z najhustejšie zaľudnených miest v Európe, takže podiel verejnej zelene je v meste veľmi omedzený. Vo vnútornom meste je pomer len 5,8 m² zelene na jedného obyvateľa (alebo 14,5 m² pri započítaní Bois de Boulogne a Bois de Vincennes), oproti 36 m² v Amsterdame, 45 m² v Londýne, 59 m² v Bruseli alebo 321 m² v Ríme. Mestské obvody na severe Paríža sú pokryté zeleňou veľmi nedostatočne. V posledných dvoch desaťročiach síce vzniklo niekoľko verejných parkov a záhrad, ale mesto, ktoré potrebuje priestor pre ekonomické aktivity, bývanie alebo verejné zariadenia (škôlky, športoviská a i.), nemôže vždy vytvoriť parky, lebo voľné plochy sú v Paríži obmedzené. Hranice mesta sú dané zákonom z roku 1860 a rozširovanie na úkor okolitých obcí nie je možné. Obec preto v rámci mestského plánovania zaviedla pojem „koeficient biotopu“, kedy staviteľ musí pri každej stavbe vyčleniť časť pozemku na zelenú plochu priliehajúcu k stavbe.

Balón v parku André Citroëna mení farbu podľa znečistenia ovzdušia

Znečistenie ovzdušia v Paríži a regiónu Île-de-France monitoruje od 1979 spoločnosť Airparif.[1] Podľa zákona o ovzduší z roku 1996 je Airparif nezisková organizácia rovnako ako ostatné francúzske monitorovacie siete. Paríž tiež prevádzkuje tzv. Maison de l'Air (Dom ovzdušia) v parku Belleville v 20. obvode, ktorého účelom je poučiť obyvateľov o úlohe atmosféry a vplyvu znečistenia na zdravie.[2] Druhou atrakciou, ktorá popularizuje ovzdušie, je balón v parku André Citroëna, ktorý ponúka letecký pohľad na Paríž z výšky až 150 m. Balón slúži ako identifikátor kvality vzduchu, lebo mení farbu podľa miery znečistenia ovzdušia.[3]

Znečistenie súvisí predovšetkým s dopravou, lebo priemyselných podnikov je v meste už málo a nachádzajú sa predovšetkým na okraji Paríža. Aj keď oceánska klíma všeobecne vedie k rozptylu znečisťujúcich látok, pri anticyklonálnom počasí sa škodliviny hromadia a zvyšuje sa hladina oxidov dusíka a pevných častíc. Letné podmienky (vysoké teploty a slnečný svit) podporujú zvýšenú koncentráciu ozónu.

Podľa správy Airparif zverejnenej v roku 2007 sa celkové znečistenie v hlavnom meste od roku 2002 znížilo o 32 % v emisiách oxidov dusíka a o 9 % v emisiách skleníkových plynov, t. j. pokles o 469 ton oxidu uhličitého denne. Tento pokles je však dôsledkom technologického pokroku v automobilovom priemysle než v mestskej politike obmedzenia automobilovej premávky.[4]

Hluk je v Paríži rovnako zásadný problém pre verejné zdravie, čo viedlo k vytvoreniu hlukového observatória v roku 1999. Ako prvý krok bola v roku 2004 vytvorená mapa cestného hluku na základe geografického informačného systému, ktorá bola v roku 2007 zverejnená.

Politika mesta Paríž smeruje k obmedzeniu používania automobilov, čo ale vedie k významnému nárastu premávky motoriek. Okrem toho vozidla na čistenie ulíc, smetiarske vozidlá a pod., ktoré sú v prevádzke často veľmi skoro (od 6 hodín) alebo neskoro (odvoz odpadu v niektorých uliciach prebieha až v 23 hodín) sú najhlučnejšie vozidlá prevádzkované na území mesta a ako také predstavujú ďalšie hlukové zaťaženie.

Pozri aj: Seina v Paríži

Voda distribuovaná v Paríži pochádza z 50 % z podzemných vôd a z 50 % z upravených vôd Seiny a Marny. Táto voda je podľa analýzy kvalitná.[5] Odpadová a dažďová voda je zmiešaná a mieri do čistiarne odpadových vôd v Achères. V čase nízkych zrážok sem prúdi všetka voda, ale v čase prívalových dažďov je prebytok vypúšťaný do Seiny, čo je jeden z dôvodov, prečo sú po silných búrkach nachádzané mŕtve ryby.

V Paríži samotnej už nie je priemysel, kde by hrozilo nebezpečie veľkých technologických havárií. Ale, niekoľko vysoko rizikových oblastí sa nachádza na vnútorných predmestiach, kde sú sklady uhľovodíkov v Nanterre, Gennevilliers a Vitry-sur-Seine.

Vyhláška 17. obvodu proti psím výkalom

Paríž je rovnako neslávne preslávená psími exkrementmi na chodníkoch. Približne 150 000 psov produkuje asi šestnásť ton výkalov denne, často uprostred chodníka kvôli nedisciplinovanosti ich majiteľov. To má za následok veľké náklady na upratanie verejných komunikácií, ktoré platí obec. Tieto výkaly sú obyvateľmi považované za hlavný problém znečistenia v meste.[6] Zanedbateľný nie je ani sociálny dopad, pretože každý rok dôjde približne k 650 nehodám v dôsledku pošmyknutia a pádu, ktoré si vyžiadajú akútne ošetrenie, najmä u starších pacientov. Po rokoch laxného prístupu sa parížska radnica rozhodla sprísniť znečisťovanie a od roku 2007 činí priemerná pokuta 183 €. Napriek tomu toto opatrenie nemá veľký vplyv na čistotu parížskych ulíc.

1. Airparif (po francúzsky)
2. Maison de l'Air (po francúzsky)
3. Stránky balóna (po francúzsky)
4. Správa spoločnosti Airparif (po francúzsky)
5. Správa o kvalite vody v Paríži(po francúzsky)
6. Výsledky ankety o čistote mesta (po francúzsky)

• Biodiverzita v Paríži (po francúzsky)
• Kvalita ovzdušia na stránkach mesta Paríž (po francúzsky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Životní prostředí v Paříži na českej Wikipédii.