Židovská hospodárska strana

Strana nadväzovala na konzervatívne židovské politické formácie, ktoré vznikali na Podkarpatskej Rusi už začiatkom 20. rokov. Šlo vtedy o Židovskú konzervatívnu stranu a Zväz židovských poľnohospodárov v Podkarpatskej Rusi. Tieto ideové prúdy mali blízko k česko-slovenským agrárnikom a silný vplyv v nich mali záujmy židovských statkárov, obchodníkov a tiež vplyvných ultraortodoxných rabínov. V komunálnych voľbách roku 1923 dokázali tieto konzervatívne prúdy uzavrieť alianciu so sionistickou Židovskou občianskou stranou v Podkarpatskej Rusi pod názvom Židovská strana Podkarpatskej Rusi. Dočasne sa podarilo utlmiť vzájomné spory a jednotná židovská kandidátka uspela v mnohých obciach.[1][2]

V roku 1924 sa toto spojenectvo rozpadlo a židovskí konzervatívci sa pred doplňovacími parlamentnými voľbami na Podkarpatskej Rusi v roku 1924 odtrhli čoby Židovská demokratická strana, zatiaľčo sionistický zvyšok šiel do volieb ako Židovská ľudová strana. Už v čase vzniku Židovskej demokratickej strany sa začali posilňovať väzby medzi konzervatívnymi židovskými politikmi z východu republiky a česko-slovenskými agrárnikmi. Agrárnici v Prahe totiž hodlali využiť židovských konzervatívnych voličov na východe štátu pre dosiahnutie prevahy nad socialistickým táborom, zatiaľčo konzervatívny Židia od agrárnikov mohli očakávať materiálne výhody, lepšiu komunikáciu s úradmi a preferenčné zaobchádzanie pri vykonávaní pozemkovej reformy.[3][4]

Židovská demokratická strana vo voľbách roku 1924 neuspela a získala len 9900 hlasov, ale založila politickú tradíciu, ktorá sa potom udržala po zvyšok Prvej republiky, teda separátnu nesionistickú či antisionistickú židovskú platformu, ktorá si udržovala silný vplyv na východe štátu. Takto vznikla pred parlamentnými voľbami v roku 1925 Židovská hospodárska strana (ŽHS). Najprv sa ustanovila na Slovensku, kde ju viedol rabín Koloman Weber, predák hnutia Agudat Jisra'el. Na Slovensku postavila kandidátne listiny v dvoch volebných krajoch. Potom vznikla jej organizácia aj na Podkarpatskej Rusi. Deklarovala sa ako provládna, konzervatívna, odmietala sekularizmus. V parlamentných voľbách sa na východe štátu stretla so sionistickou Židovskou stranou. Zatiaľčo ŽHS získala na Podkarpatskej Rusi 11 792 hlasov, Židovská strana 19 098 hlasov. Na Slovensku mala ŽHS podporu 5 144 voličov, Židovská strana ich oslovila 38 442. ŽHS sa tak stala nezanedbateľnou židovskou politickou silou. Práve kvôli odlivu časti židovských voličov k ŽHS nedokázala Židovská strana navzdory celoštátnemu výsledku takmer 100 000 hlasov získať poslanecký mandát.[3][4]

Židovská strana reagovala na volebné výsledky ostrou kritikou. Protestovala proti tomu, že česko-slovenskí agrárnici a ich spojenci na Podkarpatskej Rusi ovplyvňujú židovských voličov. Obvinila aj viceguvernéra Podkarpatskej Rusi Antonína Rozsypala, že Židovskej hospodárskej strane predal 100 000 Kč na volebné výdaje. Volebný súd sťažnosť Židovskej strany zamietol, ale spory a vzájomné osočovanie sa vliekli ešte roky. Židovská hospodárska strana medzitým zanikla.[3][4]

Politický prúd založený na židovskej ortodoxii, konzervatívnych hodnotách a spojenectve s česko-slovenskými agrárnikmi ale na Podkarpatskej Rusi prežil aj v ďalších rokoch. V krajinských voľbách v roku 1928 sa na Podkarpatskej Rusi stretli Židovská strana a novo zriadená Židovská republikánska strana, v parlamentných voľbách v roku 1929 potom proti Židovskej strane kandidovali židovskí agrárnici priamo v rámci česko-slovenskej agrárnej strany. Na Slovensku bol vývoj o niečo menej vyhrotený. Koncom 20. rokov 20. storočia sa tu politicky presadil Julius Reisz, ktorý dokázal spojiť sionistické aj nesionistické politické prúdy a v krajinských voľbách roku 1928 tu vďaka tomu židovská politická formácia prenikla do krajinského zastupiteľstva.[3][4]