Žezlo kráľa Otakara

Žezlo kráľa Ottakara (franc. Le Sceptre d'Ottokar) je ôsmy diel komiksovej série Tintinove dobrodružstvá, ktorú napísal a ilustroval belgický spisovateľ a ilustrátor Hergé.

Žezlo kráľa Otakara
Le Sceptre d'Ottokar

Autor Hergé
Pôvodný jazyk francúzsky
Krajina vydania Belgicko
Dátum 1. vydania originálu 1939
Ilustrátor originálneho vydania Hergé
Literárny žáner komiks
Séria Tintinove dobrodružstvá

Vydanie a iné verzie

Žezlo kráľa Otakara bolo po prvýkrát vydané ako čiernobiely komiks 4. augusta 1938 v časopise "Le Petit Vingtième, farebná verzia so 62 stranami bola vydaná roku 1947. Na Slovensku album vydal Casterman / Enigma, v roku 2005.[1]

Dej

Tintin hľadá človeka, ktorý si zabudol aktovku, a nachádza profesora Nestora Zapletala, ktorý je sfragista, odborník na pečate. Ukazuje Tintinovi svoju zbierku pečatí, vrátane jednej, ktorá patrí syldavskému kráľovi Otakarovi IV. Tintin potom objaví, že on a profesor Zapletal sú pod dohľadom podozrivých mužov. Tí dokonca pošlú bombu do Tintinovho bytu v snahe zabiť ho. Tintin podozrievajúc Syldavských ľudí, príma Zapletalovu ponuku doprevádzať ho do Syldavska.

V lietadle začne Tintin podozrievať svojho spoločníka. Profesor Zapletal pri cestovaní lietadlom nefajčí a nezdá sa, že by potreboval okuliare, ktoré nosí, zatiaľčo predtým Zapletal veľa fajčil a mal veľmi slabý zrak. Počas medzipristátia v Prahe Tintin predstiera pád a chytá sa Zapletalovej brady, usudzujúc, že je to podvodník. Avšak brada je (pre Zapletala) bolestne reálna. Tintin sa rozhodne o veci nepremýšľať, keď však letí nad Syldavskom, pilot lietadla otvorí dvere pod Tintinovým sedadlom a ten padá dole, do voza so slamou.

Tintin si myslí, že niekto chce ukradnúť žezlo kráľa Otakara IV. V Syldavsku musí mať súčasný kráľ vždy žezlo, inak musí odstúpiť, lebo tradície sú založené v minulosti, kedy kráľ žezlom porazil úkladného vraha. Preto každý rok kráľ jazdí v sprievode v deň sv. Wladimira ukazovať žezlo ľudu, ktorý spieva štátnu hymnu spojenú s ním. Tintinovi sa podarí, navzdory sprisahancom, vládnuceho kráľa Muskara XII. varovať. Kráľ uteká do kráľovskej klenotnice, kde nachádza Zapletala, kráľovského fotografa, stráže v bezvedomí a zistí, že žezlo bolo ukradnuté.

Tintinovi priatelia, detektívovia Horvát a Horváth, sú povolaní, aby celú záležitosť prešetrili, ale ich teória ako bolo žezlo ukradnuté - zlodej hádže žezlo cez železnú mrežu na okne - sa ukáže ako zlá a pre nešikovných detektívov aj bolestivá. Neskôr Tintin zahliadne v hračkárstve delo na pružinu, ktoré mu dá nápad - profesor Zapletal požiadal o fotografie kráľovských listín a žezla a fotoaparát poslúžil ako delo, ktoré umožnilo vystreliť žezlo z hradu cez okenné mreže.

Pri prehľadávaní lesa, Tintin zistí, že žezlo našli špióni z nepriateľskej susednej krajiny, Bordúrska. Tintin ich prenasleduje až k hraniciam Syldavska, kde sa mu podarí žezlo získať. V peňaženke jedného z agentov objaví doklady, ktoré preukazujú, že krádež žezla bola súčasťou veľkého plánu na obsadenie Syldavska ich dlhodobým politickým nepriateľom - Bordúrskom.

Tintin ukradne lietadlo Messerschmitt Bf 109 z Bordurijského vojenského letiska (na ktorom je pripravená letecká eskorta pripravená pre časť „Anschlussu“, pripojenia Syldavska), aby priletel so žezlom ku kráľovi včas. Je zostrelený Syldavskými vojakmi, ktorí prirodzene zahájili paľbu ako na nepriateľa, ktorý narušil vzdušný priestor Syldavska. Zvyšok cesty musí prejsť pešo.

Medzitým minister vnútra informuje kráľa, že sa šíria zvesti, že žezlo bolo odcudzené a že Bordurskí agenti napadli svojich vlastných ľudí, lebo sa cítili utlačovaní. Kráľ sa práve chystá abdikovať, keď náhle pribieha Milu (Tintinov pes) so žezlom v papuli (pred tým vypadlo Tintinovi z vrecka).

Tintin predáva kráľovi dokumenty, ktoré vzal mužovi, ktorý ukradol žezlo. Tie preukážu, že za povstaním stojí mimo iných tiež Müsstler, šéf strany Oceľová garda. Kráľ ako opatrenie zatýka Müsstlera a jeho ľudí a mobilizuje jednotky pozdĺž hraníc s Bordurskom. Bordursko stiahne svoje jednotky 20 km za hranice, a zdôrazňuje, že si vždy „priali len mier“ a kritizuje Syldavsko za „podozrivé“ správanie sa (v tej istej miestnosti visí plán a podrobnosti o pripravovanej invázii do Syldávie).

Druhý deň je Deň svätého Wladimira a Tintin získava ako prvý cudzinec rytiersky rád Zlatého Pelikána. Ďalšie vyšetrovanie v plánovanom povstaní odkryje, že profesor Zapletal je jeden z páru identických jednovaječných dvojčat: Nestor Zapletal je unesený a nahradený svojim bratom Alfrédom, ktorý odletel do Syldavska miesto neho.

Tintin a Milu sa vracajú domov hydroplánom s Horvátom a Horváthom, ktorí utrpia chvíľkový šok, keď sa zdá, že lietadlo na konci padá do mora. Obaja sa smejú svojej hlúposti a vystupujú... z hydroplánu do mora...

Syldávština

Syldávština je podobne ako ostatné fiktívne jazyky v tintinovských albumoch slang Marolliens, ľudí robotníckej triedy jednej štvrte Bruselu, ku ktorému sú pridané slovanské koncovky s a z.

Referencie

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.