Štruktúra

Štruktúra môže byť:

• všeobecne:
  • usporiadanie entít a ich väzieb v nejakej inej entite, vnútorná stavba, pozri štruktúra (usporiadanie entít)
  • celok/útvar s takýmto usporiadaním, vnútorne štruktúrovaný celok/útvar
  • súhrn stálych vzťahov objektu zabezpečujúcich jeho celostnosť a totožnosť samého so sebou, čiže zachovanie základných vlastností pri externých či interných premenách, pozri štruktúra (filozofia)
  • zloženie a vnútorné usporiadanie nejakej látky
  • vplyvná skupina ľudí, štátov alebo organizácií (napr. severoatlantické štruktúry)
  • pejoratívne: vedúci káder
• v štrukturalizme: pozri pod štrukturalizmus (humanitné vedy)
• v psychológii: pozri štruktúra (psychológia)
• v sociológii: skrátene sociálna štruktúra
• zloženie kovového materiálu z jednotlivých kryštálov určované metalografickými skúškami, pozri štruktúra (kovový materiál)
• vo fyzike a chémii: usporiadanie atómov, iónov, molekúl alebo disperzných čiastočiek kvapalných, pastovitých či tuhých látok, pozri štruktúra (atómy)
• v biológii: stavba, poriadok, súbor stabilných vzťahov prvkov biologického objektu, ktoré zabezpečujú jeho celistvosť, identitu, zachovanie základných vlastností pri externých a vnútorných premenách, pozri štruktúra (biológia)
• v geológii:
  • funkčná časť, prvok horninového prostredia (napr. zlom, vrása, príkrov), pozri štruktúra (štruktúrna geológia)
  • mikroskopická stavba horniny, mikroštruktúra, pozri štruktúra (hornina)
  • pôdny sloh
• v textilníctve: reliéfovitý povrch látky, pozri štruktúra (textil)
• v jazykovede:
  • organizácia jazykového systému určená vzťahmi medzi jeho jednotkami, niekedy považovaná za synonymum s jazykovým systémom; synonymum: jazyková štruktúra, pozri štruktúra (organizácia jazykového systému)
  • jednotlivá jazyková rovina a jej opis (napr. fonologická, morfologická, lexikálna štruktúra)
  • organizácia konkrétnej jazykovej jednotky (napr. štruktúra konkrétnej vety)
• v literatúre: sekvenčná organizácia syntagmatických jednotiek, niekedy označovaná ako systém, pozri štruktúra (literatúra)
• v matematike:
  • súbor vlastností
  • objekt tvorený množinou a operáciou, pozri štruktúra (matematika)
  • model (logika)
  • zväz (matematika)
  • skrátene štruktúra priestoru
• v informatike: sústava vnútorných vzájomných vzťahov medzi jednotlivými prvkami systému s cieľom riadiť správanie tohto systému, pozri štruktúra (informatika)