Štefan Valach

Po absolvovaní štyroch tried obecnej školy v rokoch 1921 až 1926 začal študovať na reálnom gymnáziu v Žiline. Štúdium prerušil v roku 1930 pre nepriaznivé finančné pomery rodiny. Nato sa snažil vyučiť remeslu zámočníka, no neskôr, v roku 1931 opäť nastúpil na reálnu školu, na ktorej v roku 1935 ukončil stredoškolské vzdelanie úspešným absolvovaním maturity. Ovládal čiastočne francúzsky, taliansky a ruský jazyk.

V roku 1935 bol odvedený, určený k pešiemu pluku 17 v Trenčíne. Dňa 1. októbra 1935 nastúpil k výkonu voj. prezenčnej služby a ako maturantovi mu bol priznaný charakter ašpiranta. Bol odoslaný do Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Trenčíne, ktorú v roku 1936 úspešne absolvoval. Po návrate k svojmu útvaru vykonával základné veliteľské funkcie a vykonal náročnú dôstojnícku skúšku. V septembri roku 1936 bol povýšený do hodnosti čatára ašpiranta.

Štefan Valach sa rozhodol pre službu vojaka z povolania a na základe úspešne zloženej prijímacej skúšky bol dňom 30. septembra 1936 prijatý na Vojenskú akadémiu v Hraniciach ako vojenský akademik. Na Vojenskej akadémii absolvoval mimoriadne náročné skrátené jednoročné štúdium. Dňom 1. februára 1937 bol menovaný podporučíkom pechoty. Po úspešnom absolvovaní Vojenskej akadémie bol dňa 29. augusta 1937 zo školy slávnostne vyradený a menovaný do hodnosti poručík pechoty.

Po absolvovaní VA bol premiestnený k hraničiarskemu práporu 1 „Českej družiny“ v Děčíne, ako veliteľ čaty. Od augusta roku 1938 vykonával funkciu dočasného veliteľa roty. Dňom 31. januára 1939 bol premiestnený k pešiemu pluku 25 v Lučenci, k 11. rote dislokovanej v blízkosti štátnych hraníc s Maďarskom. Počas služby čs. dôstojníka z povolania absolvoval kurz protilietadlovej obrany pre dôstojníkov pechoty a vodičský kurz.

S hraničiarskym práporom 1 sa zúčastnil mobilizácie čs. armády v roku 1938, pričom sa ako dôstojník a veliteľ v plnej miere osvedčil. Svoje vojenské povinnosti zvládol na veľmi dobrej úrovni.

Po vzniku Slovenského štátu v marci roku 1939 sa stal dôstojníkom slov. armády. Zotrval u pešieho pluku 25, ktorý však po odchode vojakov českej národnosti do Protektorátu Čechy a Morava zostal iba torzom vojenského útvaru. Od marca do mája 1939 vykonával funkciu veliteľa pešieho práporu. Po reorganizácii slov. armády bol premiestnený k pešiemu pluku 5 v Nitre, ako veliteľ roty, neskôr ako pobočník veliteľa III. práporu pešieho pluku 5.

Zúčastnil sa ťaženia slov. armády proti Poľsku v septembri 1939. Ako veliteľ roty sa osvedčil, neskôr bol za príkladnú službu v poli vyznamenaný. V roku 1940 bol povýšený do hodnosti nadporučíka pechoty.

Po absolvovaní protilietadlového kurzu v roku 1940 bol premiestnený k delostreleckému pluku proti lietadlám v Trenčíne, u ktorého vykonával funkciu veliteľa batérie. V júny roku 1941 bol odoslaný do poľa v rámci ťaženia proti ZSSR ako veliteľ batérie. Z poľa sa vrátil v októbri roku 1941, pričom následne vykonával funkciu 1. pobočníka veliteľa pluku.

V roku 1942 sa prihlásil k štúdiu na Vysokej vojennej škole v Bratislave, na ktorú bol prijatý a zaradený do oddelenia „B“, určeného pre dôstojníkov intendantstva. VVŠ absolvoval v rokoch 1942 až 1944. Počas štúdia na VVŠ bol trvalo pridelený k Ministerstvu Národnej Obrany. Okrem teoretického štúdia absolvoval aj stáže u útvarov, vyšších veliteľstiev a intendančných zariadení, na krátku dobu bol odoslaný aj na východný front, v septembri až decembri roku 1943, k intendancii 1. pešej divízie. Počas štúdia bol hodnotený stupňom kvalifikácie „veľmi dobrý“. V roku 1943 bol povýšený na stotníka delostrelectva. VVŠ ukončil dňa 31. júla 1944.

Dňom 31. júla 1944 bol premiestnený k Veliteľstvu vzdušných zbraní v Trenčíne ako jeho intendant. Po zahájení SNP, v dôsledku utajeného odchodu povstaleckého veliteľa Trenčína pplk. del. J. Zadžoru na povstalecké územie, bol spolu s ďalšími dôstojníkmi štábu VVZ bez velenia, dezorientovaní, nevedeli ako majú ďalej konať. Ušiel pred zadržaním do Žiliny, kde bol neskôr zaistený Gestapom. Bol premiestnený do Trenčína, pričom sa mu zo zadržania neskôr podarilo utiecť. Zdržiaval sa u príbuzných, no neskôr bol jeho úkryt prezradený a musel sa hlásiť na MNO. V decembri roku 1944 bol odoslaný ako prednosta intendancie veliteľstva 2. technickej divízie do Talianska. Tu spolu s ďalšími príslušníkmi divízie organizoval spoluprácu s talianskymi partizánmi. Po prechode divízie na stranu spojencov v apríli 1945 naďalej zotrval v jej radoch, a to až do rozpustenia divízie.

Do ČSR sa s divíziou vrátil v auguste roku 1945, pričom bol prijatý do čs. armády a pridelený k intendancii veliteľstva VO-4 v Bratislave, od decembra 1945 bol pridelený k veliteľstvu 10. divízie v Košiciach. V roku 1946 bol povýšený na štábneho kapitána intendantstva. V roku 1948 absolvoval kurz BCHL pri Chemickom učilišti v Olomouci. Od tohto roku (1948) bol v hodnosti major intendantstva. Od októbra 1949 vykonával funkciu náčelníka intendancie veliteľstva 10. divízie, pričom už v roku 1951 absolvoval kurz náčelníkov služieb vyšších veliteľstiev vo Vysokom vojenskom učilišti v Prahe. Po výkone viacerých tylových funkcií bol od októbra 1952 zaradený na intendančnom oddelení veliteľstva 2. vojenského okruhu v Trenčíne, od roku 1954 vykonával funkciu náčelníka oddelenia proviantného zásobovania týlu V 2. VO. Od roku 1956 vykonával funkciu náčelníka inšpekčnej skupiny týlu.

Na základe rozhodnutia čs. vlády a KSČ bol dňom 28. februára 1959 preložený do zálohy ako podplukovník intendantstva z dôvodu, že v minulosti bol dôstojníkom slovenskej brannej moci.

V civilnom živote od roku 1959 pracoval v rôznych zamestnaniach. V roku 1964 úspešne absolvoval diaľkové štúdium na priemyselnej škole v Žiline.