Štěpánkova aféra

Štěpánkova aféra prebehla v novembri 1916.[1] Išlo o policajný zákrok proti českému odboju, ktorý vyústil v ďalšie zatýkanie. Policajná akcia bola uskutočnená vďaka udaniu, ktoré umožnilo u profesora K. Štěpánka (ktorého syn bol aktívnym členom Maffie ako expert odbojového hnutia pre zásobovanie) odhaliť a zaistiť archív, v ktorom boli nájdené rozsiahle podozrivé kontakty týkajúce sa domáceho aj zahraničného odboja. Polícia na základe týchto kontaktov začala vlnu zatýkania, ktorá postihla hlavne pracovníkov Českej strany štátoprávne pokrokovej Antonína Hajna, A. Kalinu, Viktora Dyka a ďalších.[2] Táto strana bola tak ako iné zapojená do odboja a odmietala prorakúsky aktivizmus. Zatknutím týchto ľudí bola postihnutá najmä tzv. Malá Maffie, čo bola osobitná organizácia Maffie, ktorá však vyvíjala relatívne samostatnú činnosť.[3] Rok 1916 tak bol vrcholným rokom perzekúcie, avšak jadro Maffie (Přemysl Šámal, Jaroslav Kvapil, Bedřich Štěpánek)[4] sa aj napriek policajným zásahom podarilo zachovať a organizácia tak zostala v činnosti až do konca prvej svetovej vojny a pádu Rakúska-Uhorska.[5]

Počas aféry, deň po zatknutí spisovateľa Viktora Dyka, 21. novembra 1916 zomrel cisár František Jozef I. Vláda jeho nástupcu Karola I. potom priniesla zmiernenie útlaku a čiastočné uvoľnenie pomerov, ktoré nakoniec vyústilo 2. júla 1917 vo vyhlásenie generálnej amnestie, čo viedlo k prepusteniu 719 Čechov, medzi ktorými boli významní politici a členovia odboja napr. Karel Kramář, Alois Rašín a ďalší.[6]