Šok a hrôza

Šok a hrôza (technický preklad rapídna dominancia) je taktika útoku založená na použití ohromnej moci a veľkolepých prejavov sily, aby paralyzovali nepriateľské vnímanie bojového poľa a zničili jeho odhodlanie bojovať.[1] Túto definíciu uviedli autori Harlan K. Ullman a James P. Wade v roku 1996 a je produktom Národnej obrannej univerzity Spojených štátov.[2]

Doktrína rapídnej dominancie

Rapídna dominancia je definovaná autormi Harlan K. Ullman a James P. Wade ako

pokus o ovplyvňovanie vôle, vnímania a porozumenie protivníka z dôvodu boja alebo v reakcii na naše strategické ciele prostredníctvom použitia taktiky šoku a hrôzy.[3]

Ďalej, rapídna dominancia podľa autorov spôsobí:

použiť túto taktiku proti nepriateľovi okamžite alebo dostatočne včas, aby ochromil jeho vôľu pokračovať. Získať kontrolu nad prostredím a paralyzovať vnímanie protivníka skutočnosti tak, aby nebol schopný odporu na taktickej a strategickej úrovni.[3]

Podľa autorov je možné charakterizovať 4 charakteristické črty rapidnej dominancie [3]:

  1. Úplné poznanie a porozumenie svojich možností, možností protivníka a úskalia prostredia kde sa boj odohráva;
  2. Rýchlosť a načasovanie počas použitia tejto taktiky;
  3. Výborné operačné prevedenie taktiky a
  4. Kontrolu prostredia kde sa boj odohráva a celkové riadenie na vysokej úrovni.

Vojny kde bola táto taktika použitá

Prvá vojna v Čečensku

Ruská vojenská stratégia v prvej vojne v Čečensku a najmä boj o hlavné mesto Groznyj bola opíaná ako Šok a hrôza.[4]

Tretia vojna v Perzskom zálive

Pred treťou vojnou v Perzskom zálive v roku 2003 sa očakával podobný scenár ako v prípade druhej vojne v Perzkom zálive. Očakávalo sa masívne použitie leteckých síl v príprave pred pozemným útokom. V skutočnosti však bol útok na Irak vedený hneď pozemne aby iracká armáda bola eliminovaná čo najrýchlejšie.

Predpokladom bolo, aby koaličné jednotky ktoré sú omnoho mobilnejšie ako iracké mohli napadnúť iracké veliteľské štruktúry a zničiť ich v krátkom čase. Táto taktika by zmenšila počet civilných obetí a rovnako poškodenie mestskej infraštruktúry. Očakávalo sa, že odstránenie vedenia by viedlo k zrúteniu irackých síl a vlády, čím by obyvateľstvo následne podporilo útočnú stranu. Okupácia miest a útoky na periférne vojenské zoskupenia irackej armády by nikde neviedli a nedostavil by sa potrebný účinok. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú, že útok na Irak bol realizovaný taktikou Šoku a hrôzy. Podľa vojenských zdrojov koalície bolo v prvej fáze útoku zameraných 1000 cieľov naprieč celou krajinou. [5]

Referencie
  1. Shock and awe - Oxford Reference [online]. [Cit. 2018-02-02]. Dostupné online. DOI:10.1093/oi/authority.20110803100502693 (po anglicky)
  2. ELIZABETH, Knowles. The Oxford Dictionary of Phrase and Fable. Oxford : Oxford University Press, 2006. ISBN 978-0-19-860981-0.
  3. ULLMAN, Harlan K.. Shock And Awe: Achieving Rapid Dominance [online]. 1996, [cit. 2018-02-02]. Dostupné online.
  4. CLAYTON, Anthony. Warfare in Woods and Forests. [s.l.] : Indiana University Press, 2011-12-07. Google-Books-ID: H2MIFNEcPKcC. Dostupné online. ISBN 0253005531. (po anglicky)
  5. 'Shock and awe' unleashed on Iraq. Mail Online. Dostupné online [cit. 2018-02-02].
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.