Škoda TV – 14Tr

V Sovietskom zväze boli od 60. rokov 20. storočia pre pokrytie zvyšujúcich sa počtov cestujúcich prevádzkované tzv. „ščepky“ (z ruského сцепка, súprava alebo spojenie), veľkokapacitné trolejbusové súpravy dvoch spriahnutých vozidiel, ktoré boli ovládané vodičom predného vozidla.[1] V roku 1968 boli v Kyjeve takto spriahnuté aj prvé dva trolejbusy Škoda 9Tr a následne po celom ZSSR vzniklo v priebehu rokov približne 500 súprav vozidiel 9Tr. Návrh Škody Ostrov pod označením 12Tr nebol realizovaný, úpravy bežných trolejbusov 9Tr a ich spájania do súprav si prevádzali sovietski dopravcovia sami.[2] Vzhľadom k nevyhovujúcemu existujúcemu technickému riešeniu súprav 2×9Tr požiadal v roku 1979 kyjevský dopravný podnik Škodu Ostrov o vývoj nového typu „ščepky“. Škoda Ostrov tento projekt teda postupne začala spracovávať s využitím nového modelu trolejbusu Škoda 14Tr. V roku 1980 sa diskutovalo o využití trolejbusového vlaku aj v česko-slovenských trolejbusových prevádzkach. Záver z novembra 1980 bol však jasný, projekt trolejbusových súprav (názov sa postupne ustálil na označenie „trolejbusový vlak Škoda TV – 14Tr“[3]) mal byť určený len pre zahraničné dopravné podniky.[4]

Podľa zámeru z februára 1981 mali byť do marca 1983 vyrobené dve prototypové súpravy trolejbusového vlaku, ktoré sa mali podrobiť skúškam, a od začiatku roka 1984 sa mala začať sériová výroba týchto súprav. Nastali však rôzne problémy, termíny boli posunuté a počet prototypov znížený na jeden vlak, ktorý mal byť dokončený v novembri 1985.[5] Ďalšie zdržanie nastalo kvôli elektrickej výzbroji súpravy. Tá bola pôvodne navrhnutá Elektrotechnickou továrňou v Plzni-Doudlevciach (ETD; súčasť koncernu Škoda). Komponenty už boli vyrobené a pripravovali sa na zástavbu do vozidiel, vedenie Škody Ostrov ale v novembri 1985 rozhodlo, že namiesto tejto špecifickej výzbroje bude použitá upravená výzbroj pre článkové trolejbusy 15Tr.[6]

Prototypový vlak skladajúci sa z dvoch upravených vozidiel 14Tr bol dokončený v januári 1986. Nasledovali najrôznejšie skúšky, ako priamo v závode Škody Ostrov, tak na skúšobnej trati do Jáchymova aj priamo na ostrovskom námestí.[7] V dňoch 23. a 24. júna 1986 bola spriahnutá súprava skúšaná bez cestujúcich v trolejbusovej sieti v Hradci Králové. Potom sa vrátila späť do Škody Ostrov, kde nasledovali ďalšie testy.[8] Na jeseň bol trolejbusový vlak prepravený do Kyjeva, kde boli vozidlá označené číslami P-01 a P-02. Tunajšie skúšky začali 14. októbra, prebehli iba v areáli vozovne č. 2. Súprava TV – 14Tr mala byť testovaná aj na kyjevských trolejbusových tratiach, výjazd vlaku ale nebol zo strany dopravnej milície GAI, orgánu ministerstva vnútra, povolený, oficiálne kvôli dĺžke celej súpravy (bola však iba o 89 cm dlhšia ako tamojšie súpravy 2×9Tr). Napriek tomu sa súprava do kyjevských ulíc v decembri bez povolenia niekoľkokrát vydala, skúšky však boli 14. decembra 1986 predčasne ukončené.[9] V tej dobe už kyjevský dopravný podnik nakupoval rumunskej článkové trolejbusy DAC a o projekt trolejbusového vlaku prestal mať záujem. Vozidlá P-01 a P-02, odstavené od decembra 1986 vo vozovni, boli v septembri 1987 prepravené späť do Česko-Slovenska. Počas všetkých skúšok najazdila súprava 1128 km bez akejkoľvek vážnejšej závady.[10]

V roku 1987 projektanti premýšľali o možnom využití ščepek pre uvažovanú medzimestskú trať z Českých Budějovíc k pripravovanej jadrovej elektrárni Temelín a do Týna nad Vltavou, jej realizácia ale bola už v roku 1985 pozastavená. Vývoj trolejbusového vlaku TV – 14Tr bol na konci roku 1987 definitívne ukončený.[11] Obaja vyrobené vozidlá z prototypovej súpravy (alebo ich časti) mali poslúžiť pre stavbu prototypov trolejbusov 16Tr (modernizovaná verzia 14Tr) a 14Tr-S (o tomto projekte nie sú žiadne podrobnosti známe), k tomu však nedošlo. Zostali odstavené vo výrobnom závode Škody Ostrov, až boli nakoniec v roku 1989 odpredané Dopravnému podniku mesta Hradca Králové, ktorý je rozobral a využil na náhradné diely.[12]

Trolejbusový vlak TV – 14Tr bol zložený z dvoch upravených dvojnápravových trojdverových trolejbusov Škoda 14Tr, ktoré ovládal vodič predného vozidla. Pri jazde súpravy boli využívané iba zberače zadného vozidla. V prípade nutnosti mohla byť súprava rozpojená a prvý trolejbus mohol byť využitý ako sólo vozidlo.[13] Využitá bola modifikovaná elektrická výzbroj z kĺbového modelu 15Tr, rozdiely oproti nej spočívali napr. v odlišnom riešení brzdenia súpravy, vo vedení kabeláže a ovládaní pomocných obvodov. Oba trolejbusy boli vybavené sériovým trakčným motorom Škoda 6 Al 2943 rn o výkone 100 kW s tyristorovou pulznou reguláciou.

Pôvodne navrhovaná elektrická výzbroj z ETD mala umožňovať aj čiastočnú rekuperáciu elektrickej energie pri elektrickom brzdení a mala mať aj možnosť obmedzeného nezávislého pojazdu pri napájaní z akumulátorovej batérie. Kvôli technickým problémom aj kvôli nulovej unifikácii s výzbrojou trolejbusov 14Tr a 15Tr ale bola odmietnutá.[6]

1. HINČICA, Libor. Trolejbusový vlak Škoda TV – 14Tr. Československý dopravák, 2013, čís. 4, s. 3. [Ďalej len Hinčica.]
2. Hinčica, s. 6.
3. Hinčica, s. 14.
4. Hinčica, s. 12–14.
5. Hinčica, s. 14–15.
6. Hinčica, s. 15–16.
7. Hinčica, s. 20–21.
8. Hinčica, s. 22–24.
9. Hinčica, s. 24–25.
10. Hinčica, s. 25–27.
11. Hinčica, s. 27–28.
12. Hinčica, s. 28–29.
13. Hinčica, s. 17.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Škoda TV – 14Tr na českej Wikipédii.