Šinano (lietadlová loď)

Kýl lode Šinano bol položený v námornej lodenici v Jokosuke 4. mája 1940 a spustená na vodu bola 5. októbra 1944. Šinano mala štandardný výtlak 68 059 t, pričom plne vybavená až 71 890 ton. Námorníctvo ju prevzalo 19. novembra 1944.

Počas leta 1941 bola stavba prerušená, aby sa ušetrila pracovná sila a zdroje pred japonským vstupom do vojny. Po bitke pri Midway, kde cisárske námorníctvo stratilo štyri veľké lietadlové lode (Akagi, Kaga, Hyrjú a Sorjú) bolo rozhodnuté o prestavbe na lietadlovú loď.

Jej stavba bola prísne utajovaná. Z troch strán bola postavená okolo doku stena a robotníkom zakázali pod trestom smrti rozprávať o stavbe. Šinano je preto jediná loď veľkej triedy postavená v 20. storočí, ktorá nemá oficiálne fotografie z priebehu stavby.

Pohonná jednotka pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 153 000 hp čo je 114 MW. Loď mala projektovanú maximálnu rýchlosť 27 uzlov.

Pancierovanie bolo oproti štandardu triedy Jamato slabšie napríklad hlavný pancierový pás (chrániaci strojovne kotolne a muničné sklady) mal 157 m – 6,4″ (palcov) oproti 395 mm – 16,1″ na lodi Yamato. Sekundárny pancierový pás bol pri lodi Šinano v nevýhode oproti jej sestrám 98 mm : 198 mm. Naproti tomu mala Šinano pancierovú palubu s hrúbkou 75 mm. Ale podhladinová časť bola porovnateľná so sesterskými loďami Jamato a Musaši. Pravdepodobne menšie pancierovanie v nadhladinovej časti bolo z dôvodu menšej pravdepodobnosti priameho stretu s bojovým loďstvom protivníka v prípade lietadlovej lode ako v prípade bojovej lode.

Hlavným poslaním bolo niesť leteckú techniku. Projektovaná bola ako podporná lietadlová loď poskytujúca servis, výzbroj a palivo lietadlám z lietadlových lodí vo zväze v ktorom by bola zaradená. Vlastné lietadlá určené na operačné úlohy boli v menšine, väčšina lietadiel, ktoré prepravovala malo nahradiť straty na iných lietadlových nosičoch.

Sekundárna výzbroj pozostávala zo šestnástich 127 mm (40. cal.) a dvanásť 120 mm (45.cal.) diel proti menším protivníkom (ľahký krížnik, torpédoborec). Protilietadlová výzbroj bola pozoruhodná: 145 kusov 25 mm (60.cal.) kanónov a netradične dvanástich 28 hlavňových kompletov protilietadlových 127 mm raketometov.

Schéma ukazujúca zásahy torpéd a následne záplavenie: Červená zobrazuje oddelenia okamžite zaplavené, oranžové pomaly zaplavené a žlté zámerné zaplavenie, aby sa vyrovnal náklon lodí

11. novembra 1944 opustila dok a do služby bola zaradená 19. novembra. 28. Novembra vyplávala z Jokosuky v sprievode troch torpédoborcov 17. torpédoborcovej divízie Shintani Kiichi Isokaze (vlajkový), Hamakaze a Jukikaze, pod vedením mladých dôstojníkov a neskúsenej posádky (75% nováčikov) na dokončenie a vyzbrojenie do Kure. Velenie mal kapitán Toshio Abe ktorý velil 2 176 mužom. Navyše na lodi bolo ešte 300 robotníkov a 40 civilných návštevníkov. V tej dobe ešte neboli testované vodotesné prepážky, a hlavné vodné čerpadlá neboli funkčné, požiarny a systém nebol funkčný, posádka nebola skúsená v záchranných operáciách, v trupe neboli dokončené rozvody, a otvory neboli utesnené. Prechodové dvere boli pootvárané.[1]. Štyri z dvanástich kotlov neboli spustené.

Po niekoľkých hodinách plavby bola skupina spozorovaná a torpédovaná americkou ponorkou USS Archer-Fish. Skupina sa pohybovala rýchlosťou 18 – 20 uzlov. O 3:17 ráno vystrelila ponorka salvu šiestich torpéd z ktorých štyri zasiahli približne o 3:20. Torpéda boli nastavené na malú hĺbku a zasiahli Šinano na spoji medzi protitorpédovou obšívkou a čiarou ponoru. Loď ešte do 6:00 pokračovala v plavbe, no vtedy stratila energiu, kvôli zaplaveniu kotlov morskou vodou. Posádka nebola schopná loď zachrániť, a tá sa o 10:57 potopila (33° 07' s.š., 137° 04'v. d.). Z posádky o 2 500 mužoch sa zachránilo 1 400. Povojnové vyšetrovanie amerického námorníctva dospelo k záveru, že problémom bolo chybné riešenie napojenia protitorpédovej obšívky na hlavný bočný pancier.

Americká námorná rozviedka nemala poňatia o tom, že Šinano existuje ani vo chvíli, keď opustila prístav, aj keď mala informácie o tretej jednotke z Triedy Jamato. Archer-Fish (pod vedením komandéra Josepha F. Enrighta) si nárokoval potopenie len 28 000 BRT výtlaku za potopenú lietadlovú loď. Až po vojne sa USA dozvedelo, že potopená loď bola Šinano s výtlakom takmer 72 000 BRT.

V čase potopenia mala Šinano na palube šesť samovražedných výbušných člnov Šinjo, a 50 raketových samovražedných lietadiel Óka.[2]

Potopenie tretej a poslednej postavenej jednotky triedy Jamato salvou štyroch torpéd bolo najhorším prekvapením pre japonské ministerstvo námorníctva v celej jeho histórii, vzhľadom na to, že loď mala vydržať omnoho väčšie poškodenie. Navyše týmto sa všetky jednotky triedy Jamato nedočkali konca vojny (Jamato a Musaši potopilo letectvo, Šinano ponorka, štvrtá zrušená).

Dodnes je Šinano najväčšou bojovou loďou v histórii, ktorú napadla a potopila ponorka.

1. Správa americkej technickej misie - po anglicky
2. IJN Shinano: Tabular Record of Movement - po anglicky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šinano (lietadlová loď)

Bojové lode: Trieda Jamato
Predchádzajúca trieda: Trieda Tosa	Nasledujúca trieda: Trieda Super Jamato
Jamato · Musaši · Projekt 111 · Projekt 797
lietadlová loď: Šinano