Ľudovít Klimits

Narodil sa v Šamoríne, obchodnú akadémiu absolvoval v Bratislave a celý život pracoval v rôznych funkciách na Mestskom magistráte v Primaciálnom paláci.

Bojoval v 1. svetovej vojne pri Görzi a pri Doberdó in Lago kde bol aj ranený, mal priestrel pľúc. Z prostredia frontu napísal aj niekoľko básní napr. Haza vágyom (Túžim po domove), Görznél, Doberdói vizió (Doberdovské vízie). Právnické vzdelanie začal básnik v Bratislave na vtedajšej Alžbetinej univerzite, ktoré ukončil v Pécsi (Pätikostolie), pretože sa tam univerzita z Bratislavy v roku 1921 presťahovala, a tu dosiahol aj doktorát z práva v roku 1926.

Po ukončení prvej svetovej vojny až do roku 1945 pracoval v Primaciálnom paláci v Bratislave. Po druhej svetovej vojne, ako mnohých príslušníkov maďarskej národnosti aj jeho prepustili z práce a podľa vtedajšieho zákona musel opustiť Bratislavu do vzdialenosti 100 km od mesta spolu s celou rodinou, teda s manželkou a piatimi deťmi. Básnik dva roky veľmi ťažko živoril i so svojou rodinou, takmer bez pomoci, bez finančných prostriedkov a bez občianstva.

Po ukončení platnosti spomínaného zákona v roku 1947 sa vrátil do svojho domova do Bratislavy a naďalej býval na Fučíkovej ulici č. 17, a pracoval na daňovom úrade. V Bratislave žil až do svojej smrti 2. júna 1951. Je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave, a tu je uvedený medzi významnými osobnosťami Bratislavy, na verejnej výveske, ktorá je umiestnená pri vchode do cintorína.

Prvé básne mu vyšli ešte pred prvou svetovou vojnou od roku 1902. Jeho poézia je religiózne zameraná, pretože básnik bol veľmi kresťansky orientovaný čo sa pochopiteľne odrazilo aj v jeho tvorbe.

Jeho básnické zbierky Rohan az élet 1927, Kacagj Bajazzó (1932) a Hozsánna Néked (1940), vychádzali v mnohých prestížnych vtedajších slovenských, ale aj zahraničných časopisoch. Napríklad: Somorja és vidéke, Csallóköz, Prágai Magyar Hírlap, Palota Újpest, Pestvidéki Ujság, Pesti Hírlap, Képes Hét, Irodalom és művészet, Magyar Néplap, Presburger Zeitung, Katolikus figyelő, Új sziv, Zalamegyei Ujság, Neues Wiener Journal, Esti Ujság, Felsőcsallóköz, Katolikus figyelő, ale tiež v rozhlase.

Mnohé jeho básne boli zhudobnené významným slovenským hudobným skladateľom a priateľom básnika Eugenom Suchoňom. Napr. Tiché melódie (Halk melódiak), Requiem kongat - Zvoní requiem a pod. V roku 1931 na požiadanie Eugena Suchoňa napísal libreto na melodrámu Opus č. 37. Spomínané dielo bolo veľmi úspešné a bolo prezentované v mnohých európskych mestách.

Poéziu Ľudovíta Klimitsa na Slovensku hodnotilo viacero renomovaných odborníkov. V roku 1997 komplexné hodnotenie jeho tvorby spracoval Fonód Zoltán a kolektív, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Madách Posonium v roku 1997 pod názvom A cseh/szlovákiai magyar irodalom lexikona 1918-1995.

V roku 2004 sa zaoberal poéziou dr. Klimitsa, Fonód Zoltán a kolektív a jeho kritika, alebo hodnotenie vyšlo vo vydavateľstve Madách Posonium v roku 2004 pod názvom: A cseh/szlovákiai magyar irodalom lexikona 1908-2004.

V roku 2000 napísal a zhodnotil básnickú tvorbu Dr. Ľudovíta Klimitsa - Presinszky Lajos: Felső Csallóközi Arcképcsarnokok, ale kritika jeho tvorby bola uverejnená aj v časopise Remény v roku 1991 pod názvom: Egy katolikus poéta sikere... (Úspechy jedného katolíckeho básnika...)

Pochopiteľne básnik dr. Ľudovít Klimits bol v centre odbornej verejnosti od začiatku svojej literárnej činnosti. Hodnotením jeho básnickej tvorby sa zaoberali aj takí odborníci ako Dr. Dobai János, šéfredaktor almanachu Új Auróra, ktorý vysoko hodnotil básnické zbierky Ľudovíta Klimitsa vo viacerých vtedajších odborných časopisoch v Maďarsku ako i na Slovensku.

Pre ilustráciu citujem iba niekoľko hodnotení napr. 1. januára 1932 Dr. Dobai János hodnotí novovydanú zbierku básní dr. Klimitsa: Kacagj Bajazzó v časopise Színház-könyv-kultúra, z tej istej príležitosti je uverejnená kritika tiež v časopise Grenzbote:Bücheschau.

V roku 1928 (24. októbra) uverejnili v Pressburger Zeitung - Neue Bücher recenziu ku knihe Ludwig Klimits: Rohan az élet. Na základe uvedených dokumentov je evidentné, že dr. Ľudovít Klimits bol veľmi známym a obľúbeným básnikom v Bratislave a záujem o jeho básnickú tvorbu je ešte i v súčasnosti značná. Pretože v období socializmu nebola možná reedícia jeho básní z ideologického hľadiska (religiózne zameraná tvorba), v súčasnosti na želanie mnohých záujemcov niektoré jeho básne sú rozširované počítačovou tlačou, teda individuálne a uvažuje sa aj o novom vydaní jeho básnických zbierok.

Niekoľko starých výtlačkov z tvorby básnika dr. Ľudovíta Klimitsa ešte ponúka vydavateľstvo v Budapešti AXIO ART a tiež pražské vydavateľstvo Niton. Ale jeho niektoré básnické zbierky sa ojedinele nachádzajú i v miestnych knižniciach po celom Slovensku.

Jednu básnickú zbierku Hozsánna Néked - Hosana Tebe, ocenil aj pápež Pius XII., ktorý knihu dal uložiť do Vatikánskej knižnice a básnika vysoko za jeho kresťanskú tvorbu ocenil. Je málo básnikov, alebo spisovateľov zo Slovenska, ktorí za svoje diela boli ocenení pápežom.

Hodnotenie básnika z jeho rodiska CZ Slovakiai társaság zo Šamorína:

Popredná osobnosť maďarského literárneho a kultúrneho života na Slovensku. Jeho diela a duchovná pozostalosť, na ktoré sa často neoprávnene zabúda, sú súčasťou maďarského literárneho dedičstva. Narodil sa v Šamoríne, jeho otec bol obuvníckym majstrom. Základné vzdelanie získal v rodnom meste, následne bol žiakom Obchodnej akadémie v Bratislave, potom pracoval ako úradník na bratislavskej radnici. Študoval na Alžbetinej univerzite v Bratislave, neskôr si v Pécsi urobil doktorát z práva a vedy o štáte. Jeho prvé básne vyšli v žitnoostrovských médiách, neskôr sa stal populárnym autorom a publikoval na stránkach Prágai Magyar Hírlap, Híradó, Esti Újság, Nap, Magyar Hírlap a Somorja és Vidéke. Vydal zbierky Rohan az élet (s kresbami Istvána Tallósa Prohászku), Kacagj, bajazzo, Hozsánna néked.

K hodnoteniu básnika dr. Ľudovíta Klimitsa sa pripojil aj Magistrát hlavného mesta Bratislavy a pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia doporučil návrh na inštalovanie pamätnej tabule na dome kde básnik žil a umelecky pôsobil, teda na Medenej ul. č. 17.

Citujem: „Dr. Ľudovít Klimits, ako vyplýva z priložených podkladov, bol známym básnikom, píšúcim v maďarskom jazyku, ktorého umeleckú tvorbu, orientovanú predovšetkým kresťansky, hodnotilo pozitívne viacero odborníkov a odborných inštitúcií. Život dr. Klimitsa bol spojený s Bratislavou nielen jeho tvorbou umelca, ale aj jeho profesionálnym pôsobením v správe mesta. Vysoko si vážim Bratislavčanov, ktorí svojim životom prácou a tvorivou činnosťou obohacovali život mesta a prispievali k jeho rozvoju. Považujem za opodstatnené, aby činnosť a pôsobenie výnimočných osobností pripomínali aj pamätné tabule.“ Milan Ftáčnik - primátor dňa 10. september 2014

• Rohan az élet, 1927
• Kacagj Bajazzó, 1932
• Hozsánna Néked, 1940

• Presinszki Lajos: Felső-Csallóközi Arcképcsarnokok -Dunajská Streda Čemadok 2000
• A cseh Szlovákiai Magyar irodalom lexikona 1918-1995. Madách Posonium 1997
• Klimits Lajos egy katolikus poéta sikere-Remény 1991. febr. 10
• A cseh/szlovákiai magyar irodalom lexikona 1918-2004. Madách Posonium 2004
• Klimits Lajos dr.: Krizantémok 1907
• Klimits Lajos:zbierka hodnotení z r. 1924
• Klimits Lajos dr. Kritikák Rohan az Élet című verskötetéhez 1928 
• Klimits Lajos dr:. Rólam 1931 
• CZ Slovakia és a Somorjáért polgári társulás