Ľubor Kára

Narodil sa 10. apríla 1927 v Prahe, v rodine bankového úradníka. V roku 1946 absolvoval maturitnú skúšku na Reformnom reálnom gymnáziu a v rokoch 1946 – 1951 študoval odbor dejiny umenia u prof. A. Matějčeka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Počas pôsobenia v Prahe do roku 1957 bol šéfredaktorom alebo hlavným redaktorom výtvarných vydavateľstiev (Tvar, Orbis, SNKLU). V Prahe spoznal slovenskú maliarku Oľgu Bartošíkovú, ktorá tam študovala na Akadémii výtvarných umení. V roku 1951 sa zosobášili a mali spolu dve dcéry Darinu a Elenu. Na výzvu Zväzu slovenských výtvarných umelcov nastúpil v máji 1957 na post šéfredaktora práve založeného časopisu Výtvarný život, ktorý viedol až do začiatku normalizácie v 70. rokoch 20. storočia. Až do svojej smrti (1994) žil na Slovensku a v manželstve s maliarkou Oľgou Bartošíkovou. Zomrel v Bratislave 25. apríla 1994 vo veku 67 rokov.

Zaoberal sa súčasným výtvarným umením, predovšetkým tvorbou avantgardných umelcov. Výtvarnej kritike sa začal venovať už v roku 1946 v čase vysokoškolských štúdií. Publikoval množstvo článkov o súčasnom českom, slovenskom i zahraničnom výtvarnom umení v odborných časopisoch, týždenníkoch aj denníkoch. Neskôr, po odchode na Slovensko, dominovali v jeho tvorbe monografie výtvarných umelcov. V tejto oblasti bol všestranný – okrem maľby (F. Hložník, L. Guderna, P. Matejka), plastiky (R. Uher), grafiky (O. Dubay) venoval pozornosť fotografii (K. Kállay, M. Robinsonová), scénografii (L. Vychodil, Č. Pechr), umeleckému remeslu (J. Sušienka, S. Pecháčková) ako aj tvorbe v architektúre.

Popri publikačnej činnosti sa venoval koncepčnej práci pri príprave a realizácii výstav výtvarného umenia doma a v zahraničí – spolupracoval na príprave československých expozícií na Bienále Sao Paolo a na Pražskom Quadrienale, bol komisárom výstav v Düsseldorfe, Belehrade, Krakove, Mexiku, Venezuele, Ríme, Essene, Neapole, Káhire a i. K jeho najzávažnejším kurátorským dielam patrí koncepcia a realizácia výstav koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia: I. medzinárodné bienále mladých výtvarníkov Danuvius´68 Bratislava, Medzinárodná výstava plastík a objektov v plenéri – Socha piešťanských parkov ´69 a Polymúzický priestor – Socha – objekt – svetlo – hudba 1970. V odvážnych kurátorských konceptoch prezentoval tvorbu svetových umelcov v konfrontácii s dielami prevažne mladých slovenských výtvarníkov, objavoval nové mená a inšpiroval k vzniku nových diel. Mnohé z jeho viacročných výstavných koncepcií však z dôvodov normalizácie zostali nerealizované.    

Patril k mimoriadne aktívnym osobnostiam výtvarného diania v Československu. V prvých rokoch po II. svetovej vojne bol členom českého Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe, od roku 1958 členom zoskupenia slovenských výtvarných umelcov Skupina 29. augusta. V rokoch 1964 – 1968 sa stal členom predsedníctva Zväzu československých výtvarných umelcov, bol tiež dlhoročným členom Medzinárodnej asociácie výtvarných kritikov AICA (Association internationale des critiques d´art). Komunikoval so špičkovými výtvarnými umelcami Európy a sveta (Alexander Calder, Christo, Niki de Saint Phalle, Agostino Bonalumi, Martial Raysse, Karl Prantl, Jean Tinguely), ako aj s kritikmi zvučných mien ako Giulio Carlo Argan alebo Pierre Restany. 

Práve tieto zahraničné aktivity a kontakty sa začiatkom 70. rokov 20. storočia, v čase normalizácie, ktorá nasledovala po okupácii Československa v roku 1968, stali hlavným dôvodom pre odsun Ľubora Káru z postu šéfredaktora časopisu a komisára výstav a neskôr aj pre zákaz činnosti v profesii. V roku 1970 mu síce Zväz  slovenských výtvarných umelcov udelil Cenu výtvarnej teórie za odbornú publikačnú prácu a realizáciu medzinárodných výstav a v roku 1971 Pamätnú plaketu za zásluhy o rozvoj slovenskej výtvarnej kultúry, ale v tom istom čase ho vydavateľ, Slovenský fond výtvarných umení, na žiadosť Ministerstva kultúry odvolal z funkcie šéfredaktora časopisu Výtvarný život a zamestnal ho ako staršieho výtvarného redaktora vo svojom vydavateľstve Pallas. V roku 1972 mu Zväz pozastavil členstvo a neskôr ho úplne vylúčil, čo v praxi znamenalo zákaz publikovania (skupina odstránených kunsthistorikov a výtvarných teoretikov: Ľubor Kára, Karol Vaculík, Marián Váross, Eva Šefčáková, Tomáš Štrauss).

Po roku 1974, keď bol vylúčený z Komunistickej strany Československa ako obzvlášť závažný nepriateľ štátu, sa nesmel venovať profesii výtvarného kritika vôbec, jeho knihy boli vyradené z výpožičných fondov knižníc, filmy boli odložené do trezoru. Odišiel dobrovoľne „do výroby“ a nasledujúcich takmer 20 rokov sa venoval umeleckému remeslu a keramike. Spolu s českým výtvarníkom Vladimírom Bartoňom prevádzkoval v bratislavskej Petržalke výrobnú dielňu umeleckého remesla, neskôr, po štátnej demolácii Petržalky, pôsobil v JRD Vajnory, kde založil výrobu ľudovej keramiky. Na výtvarnú scénu sa vrátil až v roku 1992 ako autor koncepcií a kurátor dvoch veľkých výstav – Súhry ´92 a Priestor ´93.

• Danuvius 1968 – medzinárodné bienále mladých výtvarníkov, Bratislava, Dom umenia, október / november 1968, autor koncepcie a komisár výstavy
• Socha piešťanských parkov ´69 – medzinárodná výstava plastík, skulptúr, objektov (vystavovali o.i. A. Calder, J. Tinguely, Niky de Saint Phalle...),Piešťany – kúpeľný ostrov, 1969, autor koncepcie a komisár výstavy
• Polymúzický priestor I, II, III – Socha – objekt – svetlo – hudba – (Socha piešťanských parkov 1970 – 1973) – výstava vybraných slovenských výtvarníkov Piešťany – kúpeľný ostrov (1970 jún / september 1970) – autor koncepcie a komisár výstavy
• Súhry 1992 – medzinárodná výstava umeleckých remesiel a úžitkového umenia, Bratislava – Dom umenia, október / november 1992, generálny komisár výstavy
• Priestor ´93, plastika – skulptúra – objekt – prostredie – plenérová výstava, 24. ročník podujatia Socha piešťanských parkov, Piešťany – Kúpeľný ostrov, nábrežie Váhu, Kolonádový most, Mestský park, júl / september 1993, autor koncepcie a komisár výstavy

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ľubor Kára na českej Wikipédii.