Čingiz Ajtmatov

Čingiz Ajtmatov sa narodil 12. decembra 1928 v rodine Torekula a Nagimy Ajtmatovovcov, v dedine Šeker v Talaskej oblasti, Kirgizska. Bol kirgizskej národnosti (jeho otec bol Kirgiz, matka Tatárka).[1] Podľa kirgizskej tradície má každý poznať všetkých svojich predkov až do siedmeho pokolenia a Čingiz poznal naozaj každého z nich podľa mena a o každom vedel, čo vo svojom živote dosiahol. Meno Čingiz dostal Ajtmatov podľa slávneho vojvodcu Džingischána.

Čingizovi bola blízka najmä jeho babička, ktorá ho brala so sebou na významné oslavy a stretnutia (napr. svadby, pohreby, ľudové hry) k rozprávačom národných bájí, spevákom. Spisovateľ reflektoval tieto svoje zážitky z detstva vo svojej tvorbe, ktorá je pretkaná kirgizským národným koloritom a zmenami, ktoré pre národ prinieslo obdobie sovietskej moci.

Otec Čingiza Ajtmatova, Torekul, bol významným politickým funkcionárom Kirgizskej sovietskej socialistickej republiky. V roku 1935 odišiel s rodinou do Moskvy študovať na politickej škole. V roku 1937 ho však zatkli, obvinili z buržoázneho nacionalizmu a spolu s mnohými ďalšími kirgizskými komunistami o rok neskôr popravili. Čingiza spolu so súrodencami vychovávala matka sama, rodina niesla ťarchu označenia nepriateľa sovietskeho národa.

Čingiz Ajtmatov vyštudoval na Vysokej škole poľnohospodárskej vo Frunze (dnes Biškek) a pracoval ako zootechnik a veterinár až do roku 1966. Medzitým vyštudoval na Literárnom inštitúte Maxima Gorkého v Moskve, prispieval do novín v ruštine a v kirgizčine, prekladal. V roku 1963 dostal Ajtmatov Leninovu cenu za poviedku Džamila. V roku 1968 dostal štátnu cenu za poviedku Dovidenia, Guľsary! Je jedným z dvoch spisovateľov zo strednej Ázie, ktorí dostali sovietske štátne ocenenie za literatúru. Ajtmatov písal po rusky aj v kirgizskom jazyku.

Ajtmatov bol dvakrát ženatý. Pred rozpadom ZSSR pracoval ako veľvyslanec Sovietskeho zväzu v Luxembursku, potom ako veľvyslanec Kirgizskej republiky v Belgicku, Luxembursku, Holandsku, EÚ, NATO a UNESCO.

Keď mu zlyhali obličky, 16. mája 2008 ho prijali do nemocnice v nemeckom Norimbergu, kde zomrel na zápal pľúc vo veku 79 rokov.

Romány reprezentujúce magický realizmus:

• Stanica Bourne ("Буранный полустанок" ("И дольше века длится день"), 1981) - román obsahujúci tri tematické roviny: rovinu mýtu, súčasnosti (s reminiscencie stalinského obdobia) a budúcnosti (kozmické lety), ktoré sa ale spájajú v momente, keď si človek uvedomuje, že jeho miesto na svete je po boku predkov (kniha bola tiež vydaná v mierne odlišnej verzii pod názvami A veku dlhší býva deň alebo Deň dlhší ako storočia)
• Popravisko ("Плаха", 1986) - odhaľuje kritický stav dnešného sveta, pre časté parafrázy biblických motívov býva román často radený do postmodernizmu (magického realizmu)
• Keď padajú hory ("Когда падают горы" ("Вечная невеста"), 2006)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čingiz Ajtmatov

• On-line kolekcia Ajtmatovových diel na Lib.ru
• Profil na iLiteratura.cz
• Profil na Sovlit.com (anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čingiz Ajtmatov na českej Wikipédii.