Zuvačov

Archeologické nálezy z bývalého hradu v Pamätníku J. A. Komenského v Komni

Doba výstavby hradu nie je presne známa, avšak podľa archeologických nálezov vznikol krátko po polovici 13. storočia. Vzhľadom k jeho mohutnosti možno predpokladať, že išlo o hrad kráľovský, ktorý bol súčasťou siete zemepánskych oporných bodov v tejto časti Moravy. V 14. storočí sa potom stal za dnes neznámych okolností súčasťou světlovského panstva, ktoré vlastnili Šternberkovci. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1448, kedy podľa dohody v majetkovoprávnom spore predáva Zdeněk zo Šternberka dedinu Komňu s „tvrdzou“ Miroslavovi z Cimburka. Zo zmienky súčasne vyplýva, že v tej dobe už bol hrad zbúraný a nevyužívaný. To potvrdzujú aj archeologické výskumy, podľa ktorých život na hrade skončil v prvej polovici 15. storočia, teda v dobe husitských vojen,[1] a niektorí historici tak jeho zánik spájajú s ťažením vojsk sirotkov do Uhorska roku 1431.[2] Roku 1481 potom Kunka z Cimburka predala dedinu aj pustý hrad späť majiteľovi světlovského panstva, ktorým vtedy bol Ctibor z Landštejna. Posledná historická zmienka o hrade, ktorá súčasne ako jediná obsahuje jeho meno, je z roku 1517 a nachádza sa vo výpočte statkov, ktoré boli spolu s celým panstvom prevedené na Buriana z Vlčnova. Pustý hrad následne zrejme úplne upadá v zabudnutie, lebo v ďalších prevodoch světlovského panstva už zmieňovaný nie je.[1][2]

Korene javora vyrastajúceho na zvyškoch hradnej veže

Hrad Zuvačov sa nachádza asi 1 km juhozápadne od obce Komňa[4] v nadmorskej výške 501 m na ostrohe Hrádek, ktorý vybieha z horského hrebeňa tiahnúceho sa od Mikulčina vrchu v centrálnom pásme Bielych Karpát k Bojkoviciam. Ostroh predstavoval strategický bod, z ktorého bolo možné ovládať údolie, ktorého ústie smeruje na Bojkovice a na ktoré sa tiež napája cesta na Starohrozénkovský priesmyk.[5]

Ostroh Hrádek

Hrad bol postavený prevažne z lomového kameňa. Hradné jadro leží na najkrajnejšom konci ostrohu a má tvar celkom pravidelného oválu, ktorého priemer presahuje 3 m. V jeho západnej časti sa nachádza vyvýšený okrúhly pahorok, na ktorom stávala mohutná okrúhla kamenná veža, ktorej vonkajší priemer bol približne 12,5 m a vnútorný približne 6,1 m,[p 1] takže ide o tretiu najrozmernejšiu vežu svojej doby na Morave. Veža bola súčasťou nezachovaného hradného paláca, ktorý bol hrazdenej konštrukcie s tehlami.[5] Toto miesto je z celého hradu jediné, na ktorom sa zachovali pozostatky niekdajšieho muriva. Celé jadro je obohnané takmer 12 m širokou a viac ako 3 m hlbokou priekopou,[7] v minulosti tu tiež stávala celokamenná obvodná hradba.[5] Okolo priekopy je z jej vonkajšej strany nahodený val, ktorý má dnes v severovýchodnej časti podobu jednoduchého terénneho stupňa, avšak v juhozápadnej časti dosahuje výšku takmer 3,5 m.[7] Do hradu sa vstupovalo nezachovanou bránou severne od veže.[5]

Vyvýšený pahorok

Na západ od hradného jadra vybieha malé predhradie lichobežníkovitého pôdorysu, ktorého dlhšia os je orientovaná západo-východným smerom.[7] Presná podoba jeho opevnenia nie je známa, avšak pravdepodobne nebolo príliš dôkladné. Je možné, že okolo stála kamenná hradba alebo aspoň jednoduchá kamenná stena vystavaná bez použitia malty. V severnej časti stávala 7 m široká budova a ďalšie stavby z dreva a hliny boli v juhozápadnej časti.[5] Zachovala sa priekopa, ktorá ho obklopovala, a to najlepšie na severozápadnej strane. V smere prístupu sa asi 30 m pred valom predhradia zachovali pozostatky okrúhleho predsunutého opevnenia so zvyškami priekopy na západnej strane. Opevnenie je však značne poškodené nedávnou ťažbou kameňa, takže sa dochovala iba západná a juhozápadná časť. V minulosti krčok výbežku pred predhradím pretínala ešte 18 metrov široká a 3,5 m hlboká šijová priekopa.[7]

V roku 2010 prebiehali na hrade reštaurátorské práce, počas ktorých boli odstránené náletové kroviny a bol sprístupnený terén a očistený povrch muriva. Pôvodné murivo veže bolo opatrené ochrannou nadmurovkou a celá plocha bola zakonzervovaná. Prístup k hradu bol uľahčený jednoduchými drevenými schodmi z guliačov a okolo chodníka boli osadené kamene.[6]

1. V staršej literatúre sa priemer veže uvádza 8–10 m,[5] 9 m[6] alebo 11 m[7] – presné zameranie bolo možné až vďaka záchranným prácam v roku 2010

1. VRLA, R.; JANIŠ, D.. Hrad Komňa – Zuvačov, informační tabule. [s.l.] : [s.n.]. (česky)
2. ZVONEK, Martin. Hrad Zuvačov (Komňa) [online]. Památky jihovýchodní Moravy, [cit. 2017-04-30]. Kapitola Historie hradu Zuvačov. Dostupné online. (česky)
3. Památkový katalog: Zřícenina hradu Zuvačov [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2017-04-30]. Dostupné online. (česky)
4. ZVONEK, Martin. Hrad Zuvačov (Komňa) [online]. Památky jihovýchodní Moravy, [cit. 2017-04-30]. Kapitola Úvod. Dostupné online. (česky)
5. ZVONEK, Martin. Hrad Zuvačov (Komňa) [online]. Památky jihovýchodní Moravy, [cit. 2017-04-30]. Kapitola Stavební vývoj hradu Zuvačov. Dostupné online. (česky)
6. Zřícenina hradu Zuvačov [online]. Obec Komňa, [cit. 2017-04-30]. Dostupné online. (česky)
7. ZVONEK, Martin. Hrad Zuvačov (Komňa) [online]. Památky jihovýchodní Moravy, [cit. 2017-04-30]. Kapitola Současný stav hradu. Dostupné online. (česky)

• JANIŠ, Dalibor; VRLA, Radim. Hrad Komňa (Zuvačov) – jeho historie a stavební podoba. Castellologica Bohemica, roč. 12, s. 359–368. ISSN 1211-6831. (česky)

Český portál Historický portál Architektonický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zuvačov

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zuvačov na českej Wikipédii.