Zoznam názvov farieb

V zmysle česko-slovenskej, neskôr len českej normy (ČSN) pre Označovanie a hodnotenie farebných odtieňov náterov STN 67 3067[1] z roku 1972, ktorá však bola na Slovensku zrušená v roku 1995[2] (bola len v češtine[3]) je na Slovensku presne definovaných len 48 farieb (aj to s českými názvami)[4]. Ide pritom o podmnožinou vzorkovníka RAL Classic, ktorý obsahuje 213 odtieňov.[5] Ďalšie presne normou definované farby sú farby turistických chodníkov a dopravných a bezpečnostných značení. Napriek tomu, že v dobe počítačového spracovania farieb sú rôznymi organizáciami[6] definované cudzojazyčné názvy farieb (pozri zoznam farieb) ich slovenský preklad nie je ustálený. V bežnom používaní sú však okrem základných farieb používané názvy desiatok spisovne správnych slovenských názvov ďalších odtieňov farieb[7] ako napríklad okrová, ktoré sú však len čiastočne (pozri ďalej v článku) alebo vôbec neidentifkované.

Základné farby sú farby, ktorých kombinovaním (pridávaním alebo uberaním) získame všetky ostatné odvodené farby (odtiene).

Aditívny farebný model RGB (Red, Green, Blue):

Substraktívny farebný model CMYK (Cyan, Magenta, Yellow a čierna ako Key alebo blacK):

Farby modelu CMYK sú doplnkové k farbám modelu RGB.

Achromatické farby sú čierna, biela a sivá (odtiene sivej/šedej). Všetky ostatné farby sú chromatické.

Viditeľné farby zoradené podľa vlnovej dĺžky svetla od najdlhšej (červená) po najkratšiu (fialová) sú (pozri farba (fyzika)):

• červená
• oranžová
• žltá
• zelená
• modrá
• indigo(vá) / modrofialová
• fialová

v opačnom poradí aj s jednoznačnou identifikáciou vlnovou dĺžkou sa všetky chromatické farby (pozri gamut) dajú rozdeliť na:

• fialová (380-420 nm)
• modrofialová 420-450
• modrá (450-480)
• modrozelená / zelenomodrá (480-510)
• zelená (510-550)
• žltozelená (550-570)
• žltá (570-590)
• oranžová (590-600)
• oranžovočervená (600-630)
• červená (630-750)
• tmavočervená (750-780)

Nasledovná tabuľka sa od zoznamu farieb líši tým, že je v slovenčine a tým, že nepomenúva všetky možné farebné kombinácie HTML vyskytujúce sa v určitých intervaloch (napr: 00, 20, 40, 80, A0, C0, E0, FF), ale názvu farby priraďuje HTML hexadecimálny kód (napr. kaki: #C3B091). Poznámka: vložením HTML hex. kódu do webového vyhľadávača[8] farbu možno zobraziť (napr. #C3B091) a previesť aj na RGB, HSV, HSL, CMYK kód.

Farby idetifikované len názvom zo Slovníka slovenského pravopisu[14] alebo prekladom z češtiny[12] z českého zoznamu (seznam barev).

Že vnímanie farieb je subjektívne a založené na spoločenskej konvencii potvrdzujú aj vedecké experimenty. Ľudia majú tendenciu zúžiť (zapamätať si) širšie spektrum (viacej) farieb pomocou im dobre známej priemernej farby ako sú modrá, ružová, zelená, fialová, oranžová a žltá.[15]

Vo vedeckom svete prebieha polemika o názvoch farieb. Jej základná otázka je: aký je vzťah medzi jazykom, ktorým hovoríme a mysleníme, konkrétne, či jazyk ovplyvňuje myslel, a ak áno, akým spôsobom. Táto otázka viedla k výskumu v disciplínach ako sú antropológia, kognitívne vedy, lingvistika a filozofia. Medzi najpopulárnejšie a najkontroverznejšie teórií v tejto oblasti patrí teória jazykovej relativity (tiež známa ako Sapir-Whorfova hypotéza). Často citovaná ako "silná verzia" tejto teórie formulovaná roku 1953, navrhuje, že štruktúra jazyka (ktorým hovoríme) určuje, ako vnímame svet. "Slabšia verzia" tohto tvrdenia je, že štruktúra jazyka ovplyvňuje názory ale neurčuje ich. Polemika o farbách sa stala veľmi populárna po publikovaní slávnej štúdie[16] Brenta Berlina a Paula Kaya z roku 1969, v ktorej autori argumentujú, že rozpoznávanie/pomenovávanie farieb ako sú čierna, hnedá, červená je v danej v kultúre predvídateľné podľa celkového počtu farieb, ktorý daná kultúra má. Úplne všetky kultúry majú (dva) názvy: pre čiernu / tmavú a bielu / jasnú. V prípade, že kultúra má názvy pre tri farby, tak tretím názvom je červená. V prípade, že kultúra má štyri názvy, tak tým ďalším je žltá alebo zelená atď. až do úrovne s 8 a viac farbami. Postupný vývoj jazyka teda určoval počet farieb a tým aj myslenie. Existujú dve formálne strany tejto polemiky o farbách: univerzálna a relativistická. Univerzálna strana tvrdí, že biológia všetkých ľudských bytostí je rovnaká, takže vývoj terminológie farieb má absolútne univerzálne obmedzenia dané biológiou. Relativistická strana tvrdí, že rôznorodosť pomenovania farieb medzi jednotlivými jazykmi poukazuje na ďalšie kultúrno-špecifické javy.