Zavinenie (právo)
Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu (porušeniu (ohrozeniu) právnej normy), jednak k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok trestnú alebo civilnú právnu zodpovednosť. Zavinenie môže byť:
- úmyselné (vôľa porušiť právnu normu) – priamy alebo nepriamy úmysel
- neúmyselné z nedbanlivosti – vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť
Zavinenie a jeho vzťah k trestnému právu
Zo zavinenia vychádza subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, ktorá vyjadruje psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim trestný delikt. V trestnom práve platí zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie ako obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu sa musí vzťahovať na všetky podstatné okolnosti skutkovej podstaty trestného činu, musí byť dané v čase činu. Jeho forma a intenzita môže byť rôzna. Zavinenie je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu. Rozlišujú sa dve formy zavinenia: úmysel a nedbanlivosť.
Úmyselné zavinenie
Úmyselné zavinenie sa skladá z dvoch zložiek, a to zložky intelektuálnej a zložky vôľovej. Obidve tieto zložky musia zahŕňať jednak ohrozenie alebo porušenie záujmov chránených Trestným zákonom, teda objekt trestného činu a jednak spôsob spáchania trestného činu a ostatné náležitosti, predpokladané príslušným ustanovením Trestného zákona.
- Úmysel priamy (dolus directus) – páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Podľa TZ páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
- Úmysel nepriamy (dolus indirectus) – páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Zavinenie z nedbanlivosti
Nedbanlivostné zavinenie sa skladá len z intelektuálnej zložky, chýba tu vôľa naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu.
- Nedbanlivosť vedomá (culpa luxuria) – páchateľ vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
- Nedbanlivosť nevedomá (culpa negligentia) – páchateľ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Úplné znenie trestného zákona