Záujmová samospráva

Záujmová samospráva je typ samosprávy, ktorá nepredstavuje vnútorne ucelený a usporiadaný systém či inštitút. V širšom zmysle zahŕňa všetky subjekty, ktoré vznikajú na základe združovacieho práva za účelom plnenia spoločného cieľa a ktoré majú vnútornú samosprávu. V užšom zmysle (správne právo) ide o záujmovú samosprávu spojenú s výkonom verejnej správy, t. j. o súčasť systému verejnej správy.[1] Na Slovensku[pozn. 1] ju reprezentujú najmä samosprávne stavovské organizácie (t. j. komory regulovaných povolaní známe aj ako profesijné komory) a hospodárske združenia.[2]

Profesijné komory

Profesijné komory sú právnické osoby, verejnoprávne korporácie, ktoré vznikajú ex lege za účelom združovania fyzických osôb vykonávajúcich povolanie, resp. činnosť vo verejnom záujme. Nepatria medzi ne združenia fyzických a právnických osôb založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. (záujmové združenia), keďže v tomto prípade ide o právnické osoby súkromného práva, ktoré nemôžu vykonávať funkcie štátnych orgánov (t.j. vrchnostenskú verejnú správu).[2]

Činnosť tejto samosprávy má povahu vrchnostenskej verejnej správy na zodpovednosť samosprávnej organizácie a správy vnútorných záležitostí. Predmetom ich výkonu je napr. rozhodovanie o povolení vykonávať dané povolanie, zrušenie či pozastavenie licencie pre výkon povolania, dohľad nad zákonnosťou a etickosťou výkonu povolania, vydávanie vnútorných predpisov, vedenie disciplinárnych konaní atď. Rozlišuje sa pri tom výkon vrchnostenskej verejnej správy a výkon správy vnútorných záležitostí. Právomoci organizácií jednotlivých samospráv (komôr) upravuje zákon, ktorými sú zriadené. Pre výkon povolania spojeného s činnosťou v komore je spravidla požadované členstvo v komore, neplatí to však vo všetkých prípadoch (napr. Slovenská komora zubných technikov).[2]

Medzi súčasné slovenské stavovské organizácie záujmovej samosprávy patrí napr.[2]

Komora geodetov a kartografov (z. č. 216/1995 Zb.)
Slovenská komora daňových poradcov (z. č. 78/1992 Zb.)
Slovenská lekárska komora (z. č. 578/2004 Zb.)
Slovenská advokátska komora (z. č. č. 132/1990 Zb.)

Niektoré komory môžu zakladať zakladať regionálne komory, ktoré sú ich súčasťou. Túto právomoc však musia mať zverenú zákonom.[2]

Hospodárske združenia

Do podmnožiny hospodárskych združení patria priemyselné, obchodné, poľnohospodárske, priemyselnícke, remeselnícke či živnostenské komory. Narozdiel od profesijných komôr, nikdy nemajú povinné členstvo. Ide o neštátne verejnoprávne a samosprávne inštitúcie, ktoré majú uplatňovať spoločenské záujmy svojich členov. Nevykonávajú vrchnostenskú správu, no poskytujú najmä poradenské služby, podporujú výskum a presadzujú spoločné záujmy členov. Ich členmi sú fyzické a právnické osoby.

Medzi súčasné slovenské hospodárske združenia patrí napr.[2]

Slovenská živnostenská komora (z. č. 126/1998 Zb.)
Slovenská lesnícka komora (z. č. 259/1993 Zb.)
Slovenská banská komora (z. č. 59/1998 Zb.)

Neúzemná samospráva sa uplatňuje aj v školstve, pozri školská samospráva a akademická samospráva, ako i v organizácii Slovenskej akadémie vied.

Poznámky

Ale aj v iných krajinách ako napr. Česko.

Referencie

Podoby regionálneho a miestneho rozvoja. Košice : Ekonomická fakulta TU KE, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-553-0117-4. S. 137.
KOŠIČIAROVÁ, Soňa. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a doplnené vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2017. 40 s. ISBN 978-80-7380-684-2. S. 47,142 – 146.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[2] Ale aj v iných krajinách ako napr. Česko.

[PRMR-1] Podoby regionálneho a miestneho rozvoja. Košice : Ekonomická fakulta TU KE, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-553-0117-4. S. 137.

[koš-3] KOŠIČIAROVÁ, Soňa. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a doplnené vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2017. 40 s. ISBN 978-80-7380-684-2. S. 47,142 – 146.