Zámok Jaroměřice nad Rokytnou

Niektorí bádatelia usudzujú, že na mieste dnešného zámku stála stredoveká tvrdza.[1] Mala vzniknúť na strategicky výhodnom mieste: na skale z južnej strany chránenej močiarmi, ktoré vytvára riečka Rokytná. Proti tomu stojí názor, že tvrdza nie je nijako písomne doložená, že pre jej zriadenie nebol dôvod[2] (majitelia Jaroměřic v Jaroměřiciach sídlo nemali), a teda že tvrdza možno vznikla až na konci stredoveku – po roku 1498 – predtým, než začala jej renesančná prestavba.

Podobu renesančného zámku a jeho existenciu dokladajú staré vyobrazenia Jaroměřic (napr. z roku 1693) a skalné pivnice s chodbami. Hneď na začiatku svojej vlády dal tvrdzu na zámok prestavať Ludvík Meziříčský (vládol v rokoch 1554 – 1576). Stala sa tak zámkom s tromi jednoposchodovými krídlami. Stredné krídlo bolo obrátené k námestiu, obe bočné krídla k rieke. Súmerne upravená záhrada siahala len k rieke a pri nej bola obklopená múrom. Na západe susedila s farou.

Zámocký park od kostola

Dnešný zámok získal svoju podobu až prestavbou, ktorú platil posledný z Questenberkovcov – Jan Adam. Nie je úplne jasné, kto bol tvorcom prvotného návrhu barokovej prestavby zámku a kostola. Mohli to byť Johann Lukas von Hildebrandt aj Jakob Prandtauer, stavbu mohol viesť i Tomáš Gravani. Z ideálnej podoby sa podarilo realizovať len časť. Napriek tomu je zámok pre svoju rozľahlosť a výzdobu (sála predkov, salla terrena, kúpele, tanečná sála…) cennou kultúrnou pamiatkou.

Súčasťou projektu barokovej prestavby zámku bolo i založenie zámockej záhrady na pravom brehu rieky Rokytná. Park má asi 9 hektárov, z toho asi 8 hektárov práve na pravom brehu. Vody riečky Rokytná boli vzduté, a tým cielene mohli v parku vzniknúť dve slepé riečne ramená vytvárajúce z časti parku umelý ostrov. Pri úprave zámku došlo k odrúbaniu skál, takže už nie sú zrejmé. Zborený bol aj schátralý komplex fary.

Zámocký park je voľne prístupný verejnosti. Využíva sa na konanie rôznych kultúrnych akcií. Jednou z najvýznamnejších je Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského. Zámok spravuje brnianske pracovisko Národného pamiatkového ústavu.

1. Sucharda et al., l. c., str. 22.
2. Hodeček, l. c. str. 6.

• Jan Sedlák: Jaroměřice nad Rokytnou. Státní zámek a okolí, Praha 1972
• Ivo Krsek, Zdeněk Kudělka, Miloš Stehlík, Josef Válka: Umění baroka na Moravě a ve Slezsku, ed. Zdeněk Kudělka, Praha 1996, s. 247–250, 633
• Miroslav Plaček: Hrady a zámky na Moravě a ve Slezsku, Praha 1996, s. 181–183
• Bohumil Samek: Umělecké památky Moravy a Slezska II, J–N, Praha 1999, s. 25–27
• Jiří Kroupa (ed.), V zrcadle stínů. Moravě v době baroka. 1670–1790, Paříž – Rennes – Brno 2003, s. 28, 29, 59, 130,140–141, č. kat. 30, 258

• Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Jaroměřice nad Rokytnou

• Oficiálna stránka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaroměřice nad Rokytnou (zámek) na českej Wikipédii.