Záhrebská katedrála
Záhrebská katedrála (chorv. katedrala Uznesenja blažene Djevice Marije i svetih Stjepana i Ladislava alebo skrátene Zagrebačka katedrala) je rímskokatolícky kostol a katedrála Záhrebskej arcidiecézy a zároveň najznámejšia a najväčšia chorvátska kultúrno-historická pamiatka.
Dejiny katedrály
Záhrebská katedrála bola najprv malá cirkev, postavená medzi 9. a 11. storočím. Záhrebské biskupstvo založil Ladislav I. v roku 1094, keď bol založený aj Záhreb. Záhrebská katedrála bola postavená v románsko-gotickom štýle. V roku 1242 ju zničili Tatári a v 13. storočí ju obnovil biskup Timotej v gotickom štýle. V 16. storočí katedrála bola obkolesená vežami a hradbami. Medzi rokmi 1633 – 1641 dostala renesančnú vežu. Viackrát katedrálu zničili požiare, ale najväčší úder dostala v záhrebskom zemetrasení v roku 1880. Po zemetrasení bola katedrála obnovená. Staré hodiny boli strhnuté a inštalovali sa nové hodiny s priemerom 3,2 m a s hmotnosťou 600 kilogramov. Na stavbu týchto hodín bolo použitých 8 ton bronzu a mosadze.