Xenosmilus

Xenosmilus je rod vyhynutej mačkovitej šelmy z podčeľade Machairodontinae s jediným druhom Xenosmilus hodsonae.

Xenosmilus
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Čeľaď (familia) mačkovité (Felidae) Podčeľaď (subfamilia) Machairodontinae Rod (genus) Xenosmilus
Vedecký názov
Xenosmilus hodsonae Martin & kol., 2000
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Jeho fosílie boli prvýkrát náhodne objavené pracovníkmi lomu na Floride začiatkom 80. rokov 20. storočia a pôvodne boli považované za zástupcu rodu Homotherium. Až na konci 90. rokov boli medzi kosťami oboch zvierat nájdené odlišnosti a v roku 2000 bol vedecky opísaný nový rod Xenosmilus.[1] Z Floridy sú známe iba jediné dve takmer kompletné kostry xenosmila, kosti podobné ostatkom xenosmila boli nájdené tiež v Uruguaji, ale keďže sa jednalo len o fragmentárne pozostatky, nemohlo dôjsť k spoľahlivej identifikácii.[2] Kvôli malému množstvu kostrových pozostatkov je ťažké tiež spoľahlivo vymedziť presný časový rozptyl, kedy toto zviera žilo.[3] Vyskytovalo sa pravdepodobne počas obdobia pleistocén pred 1,8 až 0,3 miliónmi rokov.[4]

Xenosmilus mal čiastočné anatomické vlastnosti oboch tribov v podčeľadi Machairodontinae,[pozn. 1] a preto bola jeho systematika ťažšia. Mal podobne zavalité a svalnaté telo a kratšie nohy ako zástupcovia tribu Smilodontini a zuby boli podobné zástupcom tribu Homotherini. Podľa analýzy z roku 2007 bola táto šelma najbližšie spriaznená s druhom Homotherium serum, patrila teda do tribu Homotherini.[5]

Očné zuby boli ploché a zúbkované, rezáky veľké a vyčnievajúce z tlamy. Medzi hornými očnými zubami došlo k redukcii zubnej medzery. Trháky boli mohutné a ostré. Čelo mal Xenosmilus úzke, lebka sa výrazne zužovala za očnicami, čím sa odlišovala od lebky homotheria.[2] Hmotnosť xenosmila sa odhaduje na 230 – 400 kg, čo je podobná hmotnosť, akú dosahoval Smilodon; Xenosmilus bol menší ako Smilodon, ale mohutnejší. Vďaka svojej hmotnosti mohol Xenosmilus strhnúť k zemi takmer akýkoľvek druh koristi. Preferovanou korisťou bola pekari, ich pozostatky boli objavené v blízkosti pozostatkov xenosmila. Počas pleistocénu sa v Severnej Amerike vyskytovali aj iné druhy predátorov, ako vlci Canis dirus a Canis armbrusteri a iné druhy machairodontov, s ktorými mohol byť Xenosmilus v kompetičnom vzťahu.[3]