Štát blahobytu

Štát blahobytu (iné názvy: štát všeobecného blahobytu, welfare state, asistenčný štát, štát verejných sociálnych služieb, čiastočné synonymum sociálny štát; angl. welfare state) má niekoľko podobných definícií:

v politológii a teórii sociálnej politiky: politický systém, v ktorom sa štát silno sociálne angažuje; štát, v ktorom sa v zákonoch, vo vedomí a postojoch ľudí presadzuje myšlienka, že sociálne podmienky, v ktorých ľudia žijú, nie sú len vecou jedincov alebo rodín, ale aj vecou verejnou
v ekonómii:
- koncepcia presadzujúca aktívne zásahy štátu do národného hospodárstva a sociálneho života spoločnosti (aby sa zabezpečil všeobecný blahobyt)
- synonymum pre zmiešaná ekonomika

Charakteristika

Najčastejšie charakteristiky štátu blahobytu v súčasnosti:

štát sa výrazne angažuje v sociálnej oblasti
štát preberá do značnej miery sociálne zabezpečenie obyvateľov a značne kontroluje časť priestoru pre sociálne konanie ľudí
štát má rozsiahly a jednotný systém sociálneho zabezpečenia a značný rozsah služieb poskytovaných zadarmo (alebo za cenu nižšiu ako náklady)
štát značne redistribuuje príjmy
štát je veľmi náročný na ekonomické zdroje
vedie k centralizácii, byrokratizácii a anonymite

Dejiny

Začiatky štátu blahobytu boli v Bismarckovom sociálnom zákonodarstve v 19. storočí. Najväčší rozvoj dosiahol štát blahobytu v Európe po druhej svetovej vojne. Od ropnej krízy v 70. rokoch badať celosvetový ústup od štátu blahobytu resp. sa znižuje miera zásahov štátu. Za prototyp štátu blahobytu sa považuje Švédsko.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.