Vznik vesmíru

Vesmír, ktorý bol dovtedy asi taký veľký ako milióntina protónu, teda jeho priemer bol okolo 10⁻²⁶ metra, mal teplotu 10²⁴ °C, čiže septilión stupňov Celzia a narástol do dĺžky asi ako futbalové ihrisko. Stalo sa tak v 100 miliardtine yoktosekundy, čiže v 10⁻³⁵ sekundy.

V tejto ére sa začínajú objavovať prvé kvarky a antikvarky vo vesmíre. Priemer vesmíru v tejto ére je sto metrov až milión kilometrov, táto éra trvá od sto milióntin yoktosekundy (10⁻³² sekundy) do jednej nanosekundy (10⁻⁹ sekundy). Teplota na konci tejto éry je 1 quintilión °C, teda 10^{18 o}C. V tejto ére sa formuje veľa tzv. bozónov. Počas tejto éry vznikajú bozóny X, Y, Higgsove bozóny, fotóny, gluóny, bozóny W a Z a ďalšie neskutočne malé elementárne častice.

V tejto ére trvajúcej od jednej nanosekundy (10⁻⁹ s) po jednu mikrosekundu (10⁻⁶ s) sa začala elektroslabá sila (vyššie vymenované častice hmoty) deliť na elektromagnetickú silu a slabú interakciu. Vesmír o priemere miliardy kilometrov mal teplotu trilión °C. V tomto momente začali platiť sily prírody a fyzikálne zákony v takej podobe, v akej pretrvali dodnes.

V období trvanie tejto éry, čiže v rozmedzí jednej mikrosekundy (10⁻⁶ s) a jednej milisekundy (10⁻³ s) vznikali hadróny, ktoré boli vytvorené spájaním sa kvarkov a antikvarkov. Vznikli tak baryóny, antibaryóny a mezóny. Mimo iného medzi baryóny patria aj protóny a neutróny, ktoré sú základnými stavebnými časticami atómov.

Počas tejto éry boli veľmi početné leptóny (elektróny, neutrína a ich antičastice). Trvala od jednej milisekundy (10⁻³ s) po jednu sekundu, vesmír sa rozpäl na veľkosť priemeru bilión km a mal teplotu bilión °C.

Galaxie vo vesmíre

Neutróny sa počas chladnutia vesmíru začínajú meniť na protóny, ktorých je napokon vo vesmíre v pomere 1 : 7, pričom nadvládu získavajú protóny. Tak sa začínajú vytvárať prvé jadrá atómov, v ktorých sú dva protóny a dva neutróny. Tak vznikajú prvé jadrá hélia. Doba trvala od 1 po 200 sekundu a vesmír má najväčší priemer okolo 1000 svetelných rokov (1000 ly). I keď vesmír pomaly chladne, stále má vysokú teplotu 100 miliónov °C.

Tieto snímky z družice COBE (dole) definitívne potvrdili teóriu veľkého tresku

Družica COBE

Počas trvania nepriehľadnej éry, veľmi dlhého obdobia trvajúceho od 200-tej sekundy po 300 000 rokov veľký oceán častíc z elektrónov, protónov a jadier hélia spôsobil, že vesmír bol veľmi zahmlený. Na konci tohto obdobia nadobudol úctyhodnú veľkosť 100 mil. ly (svetelných rokov). Na konci tejto éry začína byť vesmír priehľadnejší z dôvodu vytvárania prvých atómov hélia, lítia, miestami i deutéria. Mohlo sa tak stať preto, lebo teplota konečne klesla na 2700 °C a tým sa znížilo pôsobenie fotónov, ktoré všetky pokusy o vznik atómov doteraz rozbíjali.

Na začiatku éry sa fotóny uvoľnili z jadier a rozleteli sa svojvoľne po celom vesmíre. Väčšina elektrónov bola viazaná v atómoch a tie boli zahriate až do vzniku prvých hviezd. Vesmír má na začiatku priemer 300 ly a táto éra trvá dodnes. V tejto ére vznikajú prvé superkopy, kopy, galaxie, hviezdy, planéty a ďalšie vesmírne telesá, ktoré sú nám známe i dnes.

Kresťania, Židia, Moslimovia a Bahájci uznávajú Boha, ktorý je zodpovedný za všetko v tomto svete, teda aj za jeho vznik. Podľa nich Boh stvoril svet, vesmír i všetko ostatné. Veľa ľudí i dnes, ktorí veria v kresťanstvo, islam, bahájsku vieru alebo judaizmus, neuznávajú teóriu o veľkom tresku. Židia a Moslimovia majú na tejto viere postavené náboženstvo, čiže u nich neexistuje, že by niekto toto učenie spochybňoval.

Slovania ako stvorenie sveta uznávajú spojenie Boha s Diablom, ktorí spoločnými silami vytvorili svet.

Tieto náboženstvá nemajú jednoznačnú teóriu o vzniku sveta - sú to náboženstvá, ktoré povoľujú vyznávanie aj vedeckej teórie o veľkom tresku. Slovo neteistické znamená, že žiadneho "Boha" nemajú, teda nemôžu uznávať ani teóriu o vytvorení sveta Bohom.