Vltavská kaskáda
Vltavská kaskáda je sústava vodných diel na českej rieke Vltava. Ide o celkovo 9 priehrad, z ktorých prvé boli budované v 30. rokoch 20. storočia. Do Vltavskej kaskády patrí priehrada Orlík zadržujúca najväčší objem vody z českých nádrží i Vodná nádrž Lipno – priehrada s najväčšou plochou vodnej hladiny. Vodné elektrárne kaskády produkujú elektrický výkon až 750 MW.
História
Prvé hrádze a splavy na Vltave boli spolu s ďalšími úpravami zlepšujúcimi splavnosť rieky stavané už za Ferdinanda I.. V rokoch 1640 – 1643 strahovské opátstvo na žiadosť Ferdinanda III. odstránilo skalisko Horní slap, ktoré nebezpečne zasahovalo do polovice riečiska. Na zvyšku skaly bol na pamiatku vztýčený tzv. Ferdinandov stĺp, nazývaný tiež Soľný. V roku 1722 k nemu pribudla socha svätého Jána Nepomuckého, po ktorom Svätojánske prúdy získali meno. Obe pamiatky boli premiestnené pod hrádzu Slapskej nádrže.
Prvý ucelený projekt splavnenia Vltavy medzi Mělníkom a Českými Budejovicami spracovala v roku 1894 firma Lanna a Vering. V tej dobe bola Vltava hojne využívaná pre splavovanie pltí i dopravu kameňa a soli. Po prvej svetovej vojne sa objavujú návrhy na postavenie dvoch vysokých priehrad, pri Slapoch a Orlíku. Nový, energetický záujem sa dostal do rozporu s hospodárskymi záujmami. Prvé dve vodné diela kaskády, Vrané a Štěchovice, boli budované v 30. rokoch 20. storočia ešte s ohľadom na plavebné účely.
Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred povodňami, splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť Labe pod Mělníkom. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku 2002 bol max. prítok do VD Orlík v hodnote 3 900 m³/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až 900 m³/s.
Výstavba priehrad však znamenala aj zničenie jedinečných prírodne i historicky cenných miest, napríklad Svätojánskych prúdov ale i mnohých obcí i osád a zároveň ukončila tradičné vltavské pltníctvo. Výstavbou priehrad sa stabilizovala teplota vody, čím rieka v Prahe v zime obvykle okrem slepých ramien nezamŕza a v lete je naopak veľmi studená na kúpanie.
Prehľad priehrad
| riečny km | priehradné jazero | výstavba | nadmorská výška (m) |
rozloha km² |
dĺžka km |
šírka km |
maximálna hĺbka (m) |
objem mil. m³ |
poznámka |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 329,5 | Lipno I | 1952 – 59 | 725,6 | 48,7 | 48 | 10 | 21,5 | 306 | |
| 319,1 | Lipno II | – 1960 | 557,6 | 0,325 | 7 | 11,5 | 1,685 | ||
| 210,4 | Vodná nádrž Hněvkovice | 1986 – 92 | 376,5 | 2,68 | 27 | 21,1 | s plavebnou
komorou | ||
| 200,4 | Vodná nádrž Kořensko | 1986 – 91 | 353 | s plavebnou komorou | |||||
| 144,6 | Vodná nádrž Orlík | 1954 – 66 | 330 | 27,3 | 68 | 74 | 720 | plavebné zariadenie nedokončené | |
| 134,7 | Vodná nádrž Kamýk | 1956 – 62 | 1,95 | 17 | 12,8 | s plavebnou komorou | |||
| 91,5 | Vodná nádrž Slapy | 1951 – 54 | 271 | 13,92 | 58 | 270 | výťah pre lode nedokončené, koľajová preprava športových lodí | ||
| 84,4 | Vodná nádrž Štěchovice | 1937 – 45 | 1,14 | 9,4 | 22,5 | 11,2 | s plavebnou komorou | ||
| 71,4 | Vodná nádrž Vrané | 1930 – 36 | 2,51 | 13 | 9,7 | 11,1 | s plavebnou komorou |
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavská kaskáda na českej Wikipédii.