Vladimír Homola

Na začiatku 90-tych rokov pôsobil ako prednosta OÚ v Čadci. Vo voľbách v roku 1992 bol zvolený za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za HZDS (v stredoslovenskom volebnom kraji).[1] 25. novembra 1992 svojím hlasom prispel k prijatiu zákona o zániku ČSFR.[2] Poslancom FZ bol do zániku ČSFR 31. decembra 1992. V predčasných parlamentných voľbách v roku 1994 kandidoval za koalíciu HZDS – RSS v stredoslovenskom volebnom kraji na poslednom, 50-om mieste, a za poslanca nebol zvolený.[3] Stal sa ním až dodatočne, keď 14. decembra 1994 nastúpil do NR SR ako náhradník na neuplatňovaný mandát Vladimíra Mečiara, ktorý sa stal predsedom vlády. V parlamente Vladimíra Mečiara nahradil aj v ústavnoprávnom výbore.[4] Poslancom bol do konca volebného obdobia. V parlamentných voľbách v roku 1998 opäť kandidoval za poslanca za HZDS, no do Národnej rady SR sa už neprebojoval.[5] V roku 1998 mu bol udelené štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku II. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik samostatnej Slovenskej republiky.