Vláskožiabrovce

Vláskožiabrovce (Pteriomorpha, Pteriomorphia, Filibranchia) je rad lastúrnikov. Ich nitkovité žiabre visia voľne do plášťovej dutiny. Majú mohutnú byssovú žľazu, výlučkom ktorej prisadajú na dno. Napriek tomu viaceré druhy majú na okraji plášťa oči – u niektorých (Pecten) sú to dokonca primitívne komorové oči so šošovkou.

vláskožiabrovce
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia trochofórovce (Trochozoa) Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa Kmeň (phylum) mäkkýše (Mollusca) Podkmeň (subphylum) schránkovce (Conchifera) Trieda (classis) lastúrniky (Bivalia) Rad (ordo) vláskožiabrovce (Pteriomorpha)
Vedecký názov
Pteriomorpha Beurlen, 1944
Synonymá
Pteriomorphia, Filibranchia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Rozdelenie do čeľadí je neustálené, preto si uvedieme len najznámejšie druhy: arka bájna (Arca noae) a hrebeňovka jakubovská/hrebenatka jakubská (Pecten jacobaeus) žijú v Stredozemnom mori, hrebenatka pontická (Pecten ponticus) žije hojne v Čiernom mori. Perlotvorka morská/perlorodka morská (Meleagrina (= Pteria) margaritifera) sa kedysi hromadne chovala kvôli perlám na pobreží Indického a Tichého oceána. K jedlým druhom patrí stehnovka nádherná (Pinna squamosa) s kyjovitými lastúrami, dlhými až 1 m a slávka čiernomorská/slávka stredomorská (Mytilus galloprovincialis), obe zo Stredozemného mora. Vyhľadávané sú najmä ustrica jedlá (Ostrea edulis) z celého pobrežia Európy a slávka jedlá (Mytilus edulis) z morí severnej Európy.