Vláda Eduarda Taaffeho

Vláda Eduarda Taaffeho bola Predlitavská vláda, úradujúca od 13. augusta 1879 do 11. novembra 1893.[1][2] Zostavil ju Eduard Taaffe (dovtedajší minister vnútra v Stremayrovom kabinete) a čoskoro získal na Ríšskej rade podporu Českého klubu (staročechov, mladočechov, konzervatívnej šľachty a moravských českých liberálov), Poľského klubu a Hohenwartovej Strany práva. Toto zoskupenie získalo označenie "železný kruh pravice" a v opozícii voči nemu stáli nemecké ústavoverné strany.[3]

Tento článok pojednáva o vláde, ktorú Eduard Taaffe viedol v rokoch 1879–1893. O vláde, ktorej predsedal provizórne v rokoch 1868–1870, pojednáva článok vláda Karla von Auersperga.

Ministerský predseda Eduard Taaffe

Taaffeho úspech (jeho vláda sa stala najdlhšie úradujúcou počas celej existencie Predlitavska) spočíval v politike, ktorú on sám nazýval ako "vládu nad stranami", "postupné prehrýzanie sa od problému k problému" či "vytĺkanie klinu klinom", čo znamenalo, že sa čiastkovými ústupkami snažil uspokojiť čo najväčšie množstvo strán.[4] Ak Taaffe pre svoje predstavy nezískal podporu v ríšskej rade, snažil sa ich presadzovať administratívnou cestou, stále však s ohľadom na zachovanie ústavnosti.[5]

Snažil sa najmä zmierniť aspoň najpálčivejšie napätia. Voči českým nacionalistom prejavil ústretovosť zrovnoprávnením češtiny s nemčinou vo vonkajšom úradnom styku (Stremayrove jazyková nariadenia, 1880) alebo rozdelením pražskej univerzity na českú a nemeckú (1882). Radikalizujúci sa socializmus dočasne oslabil rozšírením volebného práva znížením volebného cenzu v 4. kúrii (1882), čím si získal vrstvy drobných živnostníkov, a sociálno-reformnými zákonmi (zákazom detskej práce, znížením maximálnej pracovnej doby na 11 hodín), kým predstaviteľov robotníckeho hnutia sa snažil umlčať represiami.[6]

Politika „dvojité ruky“ však časom prestala uspokojovať najmä mladočechov, ktorí boli najskôr vylúčení z Českého klubu (1887)[7] a po zverejnení punktácií roku 1890 zahájili proti vláde otvorený boj.[8] Proti vláde tak stáli už nielen nemecké ústavoverné strany, ktoré považovali Taaffeho ústupky Čechom za prehnané, ale aj mladočesi, ktorí ich naopak považovali za nedostatočné, a najmä silnejúce socialistické hnutie, vedené sociálnou demokraciou usilujúce sa zaviesť všeobecné, rovné, priame a tajné hlasovacie právo. Taaffe síce pripravil návrh volebnej reformy, v ríšskej rade sa však proti nej sformovala silná opozícia, ktorá ho donútila podať demisiu. 11. novembra 1893 po 14 rokoch nahradila Taaffeho vládu vláda Alfreda Windischgrätza.[9]