Vinohradské železničné tunely

Prvý tunel (I, najzápadnejší) je dlhý 1 146[1] (alebo 1 149[2]) metrov, vznikol ručným razením ako súčasť jednokoľajnej,[3] dráhy cisára Františka Jozefa (KJFB) z Prahy do Českých Budějovíc v rokoch 1869 – 1871[1] a slávnostne otvorený 19. septembra 1871.[1][2] Stavbu riadil hlavný inžinier Krouský, podieľal sa na nej aj podnikateľ M. Gröbe, vyťažený materiál sa ukladal na pozemkoch Horní a Dolní Landhausky,[4] kde neskôr vznikla vila aj park Gröbovka.[1] Stavanie tunela začalo v jeseni 1869 z oboch smerov a z dvoch šácht s hĺbkou 30 a 35 metrov.[3] Počas budovania robotníci dvakrát štrajkovali.[3]

V rokoch 1869 – 1872 bola za južným potrálom tunelu postavená a od 15. augusta 1872 prevádzkovaná rovnakou spoločnosťou (KFJB) aj odbočka novej Pražskej spojovacej dráhy na Smíchov, pre túto dráhu bola v tuneli položená druhá koľaj.[3]

Skoro po otvorení tunela sa objavili závažné chyby, deformácie, priesaky a iné komplikácie, objavili sa už v roku 1903 myšlienky o rekonštrukcii.[5] K tej došlo v rokoch 1945 – 1948[1], tunel získal namiesto doterajšieho pieskovcového nové žulové ostenie.[2] Tunel vedie zhruba pod západným okrajom Vinohradov (pod ulicami Rubešova a Londýnská). V súčasnej dobe patrí k trati vedúcej na Smíchov. (traťové kilometre 0,410 – 1,559).[2]

Pôvodne bola najbližšia stanica v Hostivaři, no v roku 1880 bola postavená nová vo Vršoviciach. Pri južnom portáli tiež vznikla 1. októbra stanica Královské Vinohrady, v rovnaký deň potom bola spustená prevádzka osôb do stanice Smíchov. Vinohradská stanica fungovala až do 1. novembra 1944, kedy bola zrušená.[4]

V roku 1901 Rakúske štátné železnice trať od Smíchova zdvojkoľajnili. V ten čas však ešte nebol druhý tunel, no bolo nutné zriadiť kríženie priamo v tuneli.[3]

Druhý tunel (II), dlhý 1 126 m[1] (alebo 1149 metrov[2]) a vedúce východne od prvého bol postavený v rokoch 1940 – 1944 (razenie sa skončilo 6. marca 1943)[5] a sprevádzkovaný 15. augusta 1944[5], z južnej strany bol napojený na trať do Vršovíc. Budovanie tunela zaistila firma Kruliš[2]. Kým teraz už boli dva tunely, bolo možné zrušiť kríženie a prvý tunel tak vyhradiť len pre dopravu do Smíchova.[3]

Prvých 290 m[1] tretieho tunela (III) v smere od hlavnej stanice bolo postavených dvojkoľajne v rokoch 1940 – 1944 alebo 1946 – 1949.[5] No vtedy tunel nebol dokončený a bol používaný len pre manipulačné účely.[5] (výťažné[2]) ale tiež ako vínna pivnica.[1][4]

O dobudovaní tretieho tunela bolo rozhodnuté v nadväznosti na rozšírenie hlavnej stanice a výstavbe odstavnej stanice Praha-Jih.[2] Vo výstavbe sa pokračovalo až v rokoch 1983 – 1989, 22. septembra (alebo 30. septembra[1]) 1989 bol celý tretí tunel dokončený.[2][4] Na pôvodnú stavbu nadväzovali nové dva jednokoľajové tunely, ktoré nevedú súbežne, ale vzďaľujú sa od seba kvôli geologickým komplikáciám (dve linky metra, bankový trezor). Aj tretí tunel je napojený na trať vedúcu do Vršovíc a Malešíc.