Vinidarius

Vinidarius (5. – 6. stor.) bol zostavovateľ malej zbierky kuchárskych receptov, ktorá sa zachovala v samostatnom unciálnom rukopise z 8. storočia, vydávajúcom sa za výňatky alebo výpisky z Apicia.

Text s titulom Apici excerpta a Vinidario viro inlustri („Výňatky z Apicia od osvieteného muža Vinidaria“) pozostáva z 30 receptov a je odpísaný z inej kuchárskej knihy, než sa pod menom Apicius dochovala do súčasnosti. Rukopis sa obsahovo len veľmi málo prekrýva so štandardným „apiciovským“ kódexom De re coquinaria, aj keď niektoré recepty sú si navzájom v podstatných znakoch podobné. Vinidariove predpisy sa dnes zvyčajne prezentujú ako príloha alebo dodatok k Apiciovi a obohacujú naše poznatky o kuchyni v neskorej antike.

O Vinidariovi ako takom nie je inak nič známe. Pravdepodobne to bol vysokopostavený Gót so záujmom o kuchárske umenie, žijúci v Itálii v časoch Ostrogótskeho kráľovstva (493-553) – keď sa príslušníci bohatých vrstiev snažili plniť nariadenie kráľa Theodoricha Veľkého, aby „chudobní Rimania napodobňovali Gótov a zámožní Góti zase Rimanov” (Romanus miser imitatur Gothum et utilis Gothus imitatur Romanum).[1]

Vinidariovo skutočné gótske meno znelo zrejme Vinithaharjis (Winiþa-harjis); tak sa volal aj Theodorichov prastarý otec, ostrogótsky kráľ Vinitharius, spomínaný rímskym historikom zo 6. storočia Jordanom.[2]