Villard de Honnecourt

Villard de Honnecourt bol v 13. storočí francúzsky umelec z regiónu Pikardia. Je známy iba vďaka zbierke 33 pergamenových hárkov, na ktorých je 250 kresieb z obdobia cca 1220 až 1240. Kresby sú dnes uložené v knižnici Bibliothèque nationale de France v Paríži. Kresby sa týkali viacerých tém (náboženské a svetské postavy vhodné pre sochy, architektonické plány, nákresy a detaily cirkevných objektov a mechanických zariadení, niektoré aj s poznámkami), a preto je zložité určiť ich účel. Predmetom kresieb boli aj zvieratá a ľudia.

Pôvodne sa myslelo, po objave zbierky pergamenov v polovici 19. storočia, že Villard bol potulný architekt, kamenár alebo stavbár, ale neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil jeho profesiu. Napriek tomu je z jeho kresieb zrejmý záujem o architektúru a že navštívil niektoré významné cirkevné stavby, aby zachytil ich detaily. Predmetom jeho záujmu boli Katedrála Notre Dame v Laone a Katedrála Notre Dame v Reims.

Navštívil veľa krajín (Jai este en m[u]lt de tieres), medzi nimi aj dnešné Maďarsko a Slovensko, kde pobudol veľa dní (maint ior), ale nie je zrejmé, za akým účelom ani kto ho vyslal. Predpokladá sa, že mohol byť reprezentantom cirkvi z Cambrai a jeho úlohou bolo získať relikviu Svätej Alžbety Uhorskej, ktorá prispela cirkvi a ktorej potom cirkev venovala jednu z kaplniek v katedrálnej apside.

Z mechanických zariadení Villard načrtol aj Perpetuum mobile, pílu na vodný pohon, viaceré automaty, zdvíhacie zariadenia, vojenské stroje (trebuchet) a veľké množstvo anatomických a geometrických náčrtov portrétov a architektúry. Tvrdenie, že nakreslil jednoduchý západkový mechanizmus, prvý známy na západe, je v súčasnosti spochybňované.