Štedrý deň
Štedrý deň (iné, spravidla nárečové, názvy: Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, Kračún/Kračun/Kračuň, u gréckokatolíkov Predvečer Narodenia Pána) je názov (nepohyblivého sviatku dňa) 24. decembra, odvodený zo skutočnosti, že obyčaje viažúce sa k tomuto dňu mali za cieľ zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života. U kresťanov je to deň pôstu pred narodením Ježiša Krista. Štedrý večer (iné, spravidla nárečové, názvy: Badňak, Dohviezdny večer, Kračún/Kračun/Kračuň, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer) je večer Štedrého dňa. Slovo „Vilija“ je odvodené od latinského slova vigília - predvečer sviatku.
Štedrý večer v rímskokatolíckej cirkvi
Štedrý večer je u niektorých kresťanov (napr. rímskokatolíkov) vyvrcholením adventu a zároveň začiatkom vianočných sviatkov. Po západe slnka sa začína vigília Pánovho narodenia, v minulosti sa dokonca konala aj omša na vigíliu, ktorá má vlastné liturgické čítania a modlitby. Štedrým večerom sa v rímskokatolíckej cirkvi končí advent a polnočnou omšou sa začína sláviť Božie narodenie.
Štedrý večer v gréckokatolíckej cirkvi
V gréckokatolíckej cirkvi je 24. december, nazývaný Predvečer Narodenia Pána, posledným dňom Filipovky - Pôstu pred Narodením Pána. Až do večera sa zachováva prísny pôst, ak však pripadne 24. december na sobotu alebo nedeľu, pôst sa presúva na predchádzajúci piatok. V tento deň (niekedy už 23. decembra) sa ráno slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k narodeniu Ježiša Krista.[1] Poobede alebo podvečer sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého.
Potom, ešte pred veľkým povečerím, sa koná slávnostná večera. Tradične by mala obsahovať len pôstne jedlá, hoci rozmanité a početné. Po večeri sa rozdávajú darčeky, niekde na dedinách sa chodí koledovať od domu k domu.
Neskoro večer sa potom slávi veľké povečerie, na konci ktorého sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tie sa potom rozdávajú veriacim na utierni alebo po liturgii. Charakteristickým spevom veľkého povečeria je S nami Boh!, vybrané verše z knihy proroka Izaiáša. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 25. decembra ráno.[2]
Zvyky
Celý Štedrý deň bol prípravou na Štedrý večer, tak po stránke duchovnej, ako aj materiálnej. Pripravovalo sa jedlo na štedrú večeru, zdobil sa vianočný stromček, robil sa betlehem, no zároveň dodržiaval pôst a spomínalo sa na predkov.
Po štedrej večeri sa spievali koledy a rozdávali darčeky. V rímskokatolíckej cirkvi sa veriaci pred polnocou spoločne odoberajú na polnočnú omšu, ktorou sa začína oslava príchodu Ježiša Krista.