Vilém Mrštík

Vilém Mrštík sa narodil v Jimramove na Českomoravskej vrchovine ako mladší zo súrodeneckej štvorice synov obuvníka z Jimramova. Už roku 1869 sa s rodičmi a bratmi odsťahoval do Ostrovačice a vzápätí (1874) potom do Brna. Vyštudoval gymnázium v ​​Brne a v Prahe na Malej Strane. Po maturite sa pokúsil o štúdium práva, ale kvôli umeleckým záujmom ho nedokončil. Po niekoľkých rokoch života v Prahe sa odsťahoval späť na Moravu, tentoraz k bratovi Aloisovi do Divák u Hustopečí, ktoré sa vďaka ich aktivite stali jedným z centier moravskej kultúry.

Od roku 1895 patril k signatárom Manifestu Českej moderny. Zaradil sa k prekladateľom a propagátorom ruského realizmu, hlavne Dostojevského, Turgeneva, Gogoľa a Tolstého, podobnú pozornosť venoval aj francúzskym realistom. Zaoberal sa aj literárnou kritikou, kde obhajoval surovosť a pravdivosť francúzskeho realizmu, predovšetkým Émila Zolu a Guy de Maupassanta. Mrštík prispieval do Zory, Ruchu, České revue a neskôr aj do Lumíra.

Časť literárneho diela vznikla v ojedinelej spolupráci s bratom Aloisom. Najdôležitejším výsledkom bratskej spolupráce je dráma Maryša (1894), ktorá býva označovaná za vrchol českej realistickej dramatickej tvorby, o čom svedčí dodnes časté uvádzanie na domácich javiskách. Bratskou spoluprácou vznikla aj kniha Rok na vsi, kde v deviatich dieloch popísali život obce Habrůvka. Nadčasovú hodnotu si zachovala kontroverznú brožúra Bestia triumphans z roku 1897, v ktorej sa venoval otázkam ochrany pamiatok. Obálku brožúry nakreslila Zdenka Braunerová (s ňou Viliama Mrštíka pútal hlboký vzťah, ktorý sa však rozpadol tesne pred svadbou). Lyrickú notu si vyskúšal v Pohádce máje. Príbeh ľahkomyseľného študenta Ríšu a jeho milovanej Helenky sa stal klasickým aj vďaka filmovému spracovaniu režiséra Otakara Vávru z roku 1940. Prvky naturalizmu má jeho Santa Lucia. Jeho posledné a nedokončené dielo Zumři akoby predznamenalo tragédiu konca jeho života.

Posledné obdobie svojho života prežil Vilém Mrštík v moravskej obci Diváky kde bol jeho brat Alois riadiacim učiteľom. Vilém Mrštík sa už vtedy necítil dobre psychicky ani fyzicky, prežíval sklamanie v tvorbe, cítil sa málo uznávaným, predovšetkým v pražských literárnych kruhoch, a svoj autobiografický román Zumři, na ktorom si zakladal, písal už len s veľkými ťažkosťami. Vďaka svojej zložitej povahe tiež ťažko prežíval prvé príznaky staroby. Trpel predstavou, že ťažko ochorie a bál sa dlhého umierania. Záchvaty melanchólie boli stále častejšie. Ani pri pobyte v pokojnej moravskej obci Diváky sa necítil dobre, mal pocit, že ho ľudia v obci neustále sledujú a šíria o ňom klebety. Tento stihomam ešte viac prehĺbil jeho dlhodobú duševnú krízu. Poslednou kvapkou sa potom stala úplne nevinná udalosť, ku ktorej došlo asi rok pred spisovateľovou tragickou smrťou, a o ktorej sa spomína MUDr. Hortík, ktorý mal možnosť prečítať si Vilémov list na rozlúčku. Podľa tohto listu (dnes strateného a už zrejme neexistujúceho) upratoval Vilém asi rok pred svojou tragickou smrťou vo včelíne, kde mu pomáhala jedna miestna mladá, neplnoletá dievčina. Keďže si Vilém Mrštík vždy potrpel na mladé dievčatá, čo o ňom bolo všeobecne známe, došiel po tomto dni k záveru, že si susedia v obci asi budú domýšľať, k čomu všetkému mohlo vo včelíne dôjsť a pôjdu ho preto udať. Celá udalosť sa vyhrotila budúci rok na jar, 2. marca 1912, kedy opäť trávil čas vo včelíne a odtiaľ uvidel suseda, ktorý odchádzal z domu sviatočne oblečený. V ťažkom duševnom rozpoložení Vilém Mrštík mylne usúdil, že sa sused sviatočne obliekol preto, že ide na súd, kde na neho chce podať udania. V tej chvíli Vilém Mrštík zrejme spanikáril a rozhodol sa vec radikálne vyriešiť. Najprv si prerezal hrdlo skalpelom, ktorým predtým prerezával plásty vo včelíne. Potom sa ešte niekoľkokrát snažil skalpelom bodnúť do oblasti srdca. Keď sa zo včelína dlho nevracal, začal ho jeho brat, otec a švagriná hľadať. Nakoniec bol nájdený v pivnici vo veľmi vážnom stave. Vilém Mrštík zomrel o päť hodín neskôr v krutých bolestiach.

• Santa Lucia – román, ide o príbeh osamotenia, sebauvedomenia, straty ilúzií a smrti chudobného brnianskeho študenta po jeho príchode do Prahy. Autor tu vykreslil s impresionostickou senzualitou a s ostro videnými detailami vnútorne kontrastný, skeptický obraz reality videnej romanticky snivej a intenzívne cítiacej vyhranenej osobnosti. V knihe vyznáva autor svoju lásku k Prahe.
• Pohádka máje – impresionistický román, jednoduchý príbeh mladistvej milostnej citovosti , ústiacej v útek pred znevšednením meštiactva do prírody. Autor impresionistickým štýlom zvýraznil úlohu rozprávačského subjektu. Kniha pojednáva o vzťahu meštiackeho a pohodlného Ríšu k poctivému, milému a prostému vidieckemu dievčaťu Helenke.
• Zumři – rozsiahly román, na ktorom Mrštík pracoval od polovice 90. rokov, vychádzal po častiach časopisecky.
• Rok na vsi – rozsiahla kronika moravskej dediny, na ktorej sa Vilém podieľal so svojim bratom Aloisom. Je tu zdôraznená autonómna sila a rovnováha bytia moravského vidieckeho spoločenstva v súlade aj v konfliktoch s prírodným časom a poriadkom.
• Dojmy z cest po Šumavě, Krkonoších
• Kniha cest – poviedky, lyrické prózy a črty, okúzlenie Juhomoravskou a českou prírodou, maliarske videnie bezprostredne zachytávajúce zmyslové podnety, dojmy. Realisticky ladené príbehy z moravského vidieka a pražského prostredia.
• Bavlníkova žena – poviedky, spolu s Aloisom Mrštíkom
• Stíny
• Obrázky
• Moje sny – literárna kritika
• Zlatá nit – tematicky nesúrodý súbor prírodných a rodinných obrázkov, bezprostredných nápadov, čŕt, úvah, fragmentov a epigramov, dielo je výrazom tvorivej krízy.
• Cesta do Ruska – posmrtne vydaný súbor, ide o cestopisné fejtóny.

• NOVÁK, Arne. Zvony domova a Myšlenky a spisovatelé. Praha : Novina, 1940. Dostupné online. - kapitola Vilém Mrštík a jeho "Zumři".
• Záhady literárneho sveta, autor Radko Pytlík, Nakladatelství XYZ, sro, Praha 2009

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém Mrštík na českej Wikipédii.