Vilém Kunzl

V roku 1930 nastúpil ako nehonorovaný asistent spektroskopického oddelenia, ktoré viedol V. Dolejšek a ktoré bolo v tom čase súčasťou Chemického ústavu Karlovej univerzity, vedeného prof. Heyrovským. Obdobie, keď bol nehonorovaným asistentom, bolo pre Kunzla veľmi plodné, lebo len v roku 1932 uverejnil buď sám alebo so spoluautormi 5 pôvodných vedeckých prác a do roku 1934 ďalších 5. Ako nehonorovaný asistent pôsobil až do roku 1936, keď sa stal honorovaným asistentom Spektroskopického ústavu (osamostatnil sa v roku 1932).

Pri habilitačnom pokračovaní jeho vedeckú spôsobilosť posudzovali takí renomovaní odborníci ako Max von Laue, Friedrich Paschen a prof. Fajans z Nemecka, ako aj profesori Trillat a Dauviller z Francúzska. Všetci vysoko hodnotili predložené práce, v ktorých sa podľa nich dr. Kunzl osvedčil nielen ako vynikajúci experimentátor (napríklad spolu s Dolejškom upravili iónovú trubicu tak, aby bola zdrojom optických i röntgenových spektier a okrem toho Kunzl zaviedol novú klasifikáciu absorpčných čiar), ale i fyzik schopný teoreticky interpretovať získané výsledky.

Za najvýznamnejší úspech pokladali potvrdenie existencie spektrálnej N-série u uránu, tória a bizmutu. Pôvodne ich objavil už v roku 1922 V. Dolejšek, ale niektorí autori tieto výsledky spochybňovali. Vilém Kunzl nielen dokázal, že pravdu má jeho učiteľ, ale vysvetlil pramene rozporov medzi Dolejškom a jeho oponentmi. V sérii prác s J. Slavíkom sa V. Kunzl zasa predstavil ako technicky dôvtipný fyzik: navrhol metódu plynulého regulovateľného vpúšťania plynu do vákuového systému mikroskopickou trhlinou, ktorá priniesla viaceré netriviálne výsledky.

V roku 1939 dr. Kunzl absolvoval polročný študijný pobyt vo Fyzikálnom ústave parížskej Sorbonny u prof. Aimé Cottona. Krátko po návrate z Paríža bol po uzavretí českých vysokých škôl nútený odísť z univerzity a väčšinu obdobia tzv. protektorátu pracoval v Letecko-technickom skúšobnom ústave v Prahe-Letňanoch. Po skončení druhej svetovej vojny sa doc. dr. Vilém Kunzl vrátil na svoju alma mater ako asistent. Prednášal tu atómovú fyziku, pre farmaceutov konal prednášku Úvod do experimentálnej fyziky a pre odborníkov Systematika spektier a stavba atómu, viedol praktikum z prednáškových pokusov, spektroskopické praktikum a praktikum z vákuovej techniky.

Keďže nebolo možné obnoviť činnosť Spektrálneho ústavu, lebo všetko zariadenie bolo po vojne zničené a navyše prof. Dolejšek zahynul v koncentračnom tábore, V. Kunzl si musel zvoliť nový odbor – vybral si fyziku vákua. Prof. Ilkovičovi podarilo sa získať doc. dr. Kunzla do Bratislavy. Vilém Kunzl nastúpil 3. februára 1948 na Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave ako mimoriadny profesor experimentálnej fyziky a prednosta Fyzikálneho ústavu. PF SU mala konečne „svojho“ profesora fyziky, naslovovzatého odborníka európskeho formátu. V Bratislave prof. Kunzl konal prednášky Kinetická teória hmoty, Model atómu a systematika atómových spektier, Úvod do atómovej fyziky, Experimentálna fyzika a ďalšie, viedol špeciálne praktikum elektrotechnické, röntgenospektroskopické, praktikum z atómovej fyziky i vákuovej fyziky. Okrem toho viedol mladých asistentov ako školiteľ, zariaďoval nové budovy Fyzikálneho ústavu, budoval knižnicu atď.

Enormné fyzické i psychické zaťaženie vyústilo do zdravotných problémov. Navyše po celý čas prof. Kunzl do Bratislavy dochádzal. Narastajúce problémy napokon vyriešil odchodom z Bratislavy v roku 1953. Na pražskej univerzite v tom čase vznikla samostatná Matematicko-fyzikálna fakulta. Prof. Kunzl sa stal vedúcim Katedry vysokej frekvencie a vákuovej techniky. Prednášal hlavne Fyzikálne základy vákuovej techniky a výboje v plynoch. Maximálne sa zaslúžil o vybudovanie nového areálu Matematicko-fyzikálnej fakulty KU v Prahe-Tróji, hlavne v rokoch 1966 – 1971 vo funkcii prodekana MFF KU pre výstavbu. Pracoval tiež v ústrednej fyzikálnej komisii Jednoty československých matematikov a fyzikov (JČSMF), ktorú viedol do roku 1966 a z ktorej krátko nato vznikla Fyzikálna vedecká sekcia JČSMF. Hoci v roku 1971 prof. Kunzl odišiel do dôchodku, ešte do konca roku 1974 pracoval na „svojej“ katedre. Prof. Vilém Kunzl nepochybne patril medzi popredných československých experimentálnych fyzikov.