Vedomostná spoločnosť

„Je prakticky isté, že spoločnosť bude zároveň nesocialistická a postkapitalistická. A je tiež isté, že jej prvotným ekonomickým zdrojom budú vedomosti. To tiež znamená, že bude musieť byť spoločnosťou organizácií.“ (Peter Ferdinand Drucker)

„Materiálnou základňou spoločností vedomostí sú informačné technológie a informatizácia ľudskej spoločnosti, ktorá premieňa rozsiahle vzdialenosti planéty pomocou technológií na tzv. „globálnu dedinu“. (Alwin Toffler)

Filozofickou nadstavbou spoločnosti vedomostí je schopnosť ľudstva vzdelávať sa a spolu komunikovať. V spolupráci so spoločenskými vedami z oblasti pedagogiky, andragogiky (vedy o vzdelávaní dospelých), sociológie, psychológie a ľudského správania sa, boli objavené na historickom základe princípy vedomostnej spoločnosti, ktoré sú vytvorené na základe využitia ľudskej prirodzenej schopnosti učiť sa a uchovávať vedomosti v spojení s modernými informačnými technológiami a hospodárskym využitím vedomostí ako ekonomického zdroja.

Tých päť princípov vedomostnej spoločnosti je:

1. princíp: Vedomosti sú najproduktívnejším ekonomickým zdrojom.
2. princíp: Vo vedomostnej spoločnosti je zabezpečený efektívny obeh vedomostí.
3. princíp: Vedomosti sú nevyčerpateľnou surovinou.
4. princíp: Vedomosti sa používaním obohacujú a preto sú jedinečné a nescudziteľné.
5. princíp: Každá ľudská bytosť je a môže byť vlastníkom vedomostí a môže ich využívať individuálne aj spoločensky.

Aj keď sú tieto princípy jednotlivo dávno známe alebo „tušené“, ich usporiadanie do zásad vedomostnej spoločnosti z nich vytvára „objav“ vedúci ku kvalitatívne novej produktivite ľudskej civilizácie, ktorá dodržiava celoplanetárnu rovnováhu a snaží sa o trvalo udržateľný rozvoj, pretože využíva vedomosti v ekonomike ako rastúci a nevyčerpateľný ekonomický zdroj. To by nebolo možné bez konceptu ekonomiky vedomostí a pracovníka disponujúceho vedomosťami, ktoré priniesol P.F.Drucker, bez konceptu učiacej sa organizácie Petra Senge a bez konceptu podnikateľskej organizácie ako občianskeho podniku od Charlesa Handyho.[3]

Až tá organizácia, ktorá po získaní materiálnej základne informačných technológií začne využívať filozofiu princípov vedomostnej spoločnosti, bude schopná ekonomicky efektívne využívať vedomosti v ekonomike vedomostí.

V časti 4 diela Vek diskontinuity P.F. Drucker v r. 1968 analyzoval a definoval spoločnosť vedomostí ako prvý komplexnejšie, analyzoval ekonomiku vedomostí, prácu s vedomosťami, prácu a pracovníka disponujúceho vedomosťami, úlohu školy v spoločnosti vedomostí, novými spôsobmi výuky a vzdelávania, politiku vedomostí. „Najväčšou zo všetkých diskontinuít okolo nás je zmena postavenia a moci vedomostí.“ (s.371)

Prvý použil pojem „vedomostné odbory“ v ekonomike Fritz Machlup, ekonóm na Princetonskej Univerzite USA, v knihe Production and Distribution of Knowledge in the US, v 1962. Na vedomostné odbory (angl. knowledge industries), ktoré namiesto tovarov a služieb produkujú a distribuujú myšlienky a informácie, pripadala v roku 1955 1/4 hrubého domáceho produktu USA. V roku 1965 predstavoval sektor vedomostí 1/3 oveľa vyššieho domáceho produktu USA.

Pri hľadaní odpovede na otázku, kde sa začali používať vedomosti v modernej ekonomike, treba sledovať vznik a rozvoj IT, keďže toto odvetvie najviac ovplyvnilo vývoj vedomostnej ekonomiky. IT odvetvie sa začalo rozvíjať v USA, takže aj vedomostná ekonomika začala vznikať tu. Technológie a vedomosti zohrali veľmi dôležitú úlohu. IT sa všeobecne začali intenzívne rozvíjať na konci 70-tych a začiatkom 80-tych rokov. V druhej polovici 90-tych rokov začali výrazne ovplyvňovať každodenný život ľudí.

Rozvoj informačných technológií, ktoré prispeli k tomu, že sa stali dominantným prostriedkom pre evidenciu, šírenie a používanie informácií a prispeli k tomu, že sa v ekonomike i spoločenskom dianí možno dostať k správnym, včasným, presným a relevantným informáciám, môžeme pozorovať všade navôkol. Stierajú sa rozdiely pri používaní informačných technológií vo vyspelých krajinách, kde rastie každoročne tempo zapojenia informačných technológií do riadiacich procesov, ale aj do vzdelávania, poskytovania informácií, výmeny a zdieľania informácií.

Jedna z podmienok rozvoja vedomostnej spoločnosti, a to využívanie informačných technológií vo výrobnom procese, vo vzdelávaní i v bežnom živote človeka, je splnená. Vidíme, že zapojenie informačných technológií zjednodušuje komunikáciu medzi ľuďmi navzájom, riadenie organizácií a štátu, ale v produktívnych priemyselných procesoch aj ovládanie strojov a zariadení.

Zvyšuje produktivitu práce. Stroje a zariadenia už nie sú obklopované pracovníkmi, ale pracovník je obklopovaný strojmi a zariadeniami, takže sa stáva súčasťou produktivity svojou kvalifikáciou a schopnosťou používať vedomosti. Od masovej produkcie sa prechádza k demasifikácii výroby. Definovanie pracovníka disponujúceho vedomosťami znamená, že vzniká po prvý raz spoločnosť, v ktorej sa pod „poctivou prácou“ nerozumie manuálna práca a vedomostný pracovník sa často stáva manažérom vedomostí, ktorý riadi inovovanie, vytváranie nových vedomostí, zúžitkovávanie pôvodných vedomostí v nových oblastiach a ich zapájanie do produktívnych ekonomických činností.

Vďaka tomu rastie výrazne produktivita práce, založená tentoraz už nie na extenzívnom spôsobe zvyšovania produkcie, ale na intenzifikácii a inováciách nevyčerpávajúcich prírodné prostredie. Využívaním informačných technológií dochádza tiež k demasifikácii spotreby, k segmentovaniu zákazníkov až na individuálne riešenie jeho potrieb.

Vďaka masívnemu nástupu informačných a komunikačných technológií nastáva rýchly transfer know-how nad rámec jednotlivých štátov, zvyšuje sa globálna dostupnosť trhov a možnosť riadenia takmer všetkých činností ( produkcie, obchodných transakcií, inovačných a informačných procesov) z jedného počítača pomocou sietí po celom svete. Príležitosť prístupu firiem na nové trhy urýchľuje proces inovácií.

Pracovníci disponujúci vedomosťami nebudú tvoriť vo vedomostnej spoločnosti väčšinu, ale budú tou spoločenskou skupinou, ktorá bude určovať charakter vznikajúcej spoločnosti vedomostí a bude rozhodovať o jej sociálnom profile. Budú získavať prístup k práci, k zamestnaniu a spoločenskému postaveniu prostredníctvom formálneho vzdelania. Dôsledkom toho sa vzdelávanie stáva ústrednou oblasťou a škola kľúčovou inštitúciou s dominantnou spoločenskou zodpovednosťou.

Spoločnosť vedomostí má teda šancu nielen zmeniť ekonomickú produktivitu spoločnosti, ale podieľať sa na celkovej zmene podmienok ľudského života (s.188,časť Spoločnosť, Riadenie v dobe veľkých zmien, P.F.Drucker).

Predovšetkým produktivita vedomostí ako základný prvok rozvoja ekonomiky vedomostí. Tak ako boli predtým pre ekonomiku významné produktívne zdroje ako pôda, nerastné suroviny, kapitál a „práca“, P.F.Drucker definoval ako nový najproduktívnejší zdroj vedomosti, pričom ich nositeľom a vlastníkom je človek, pracovník disponujúci vedomosťami. A pretože v spoločnosti vedomostí už nie je rozhodujúcim produktívnym zdrojom kapitál, vo svojej politicko-ekonomickej štúdii nazval túto spoločnosť postkapitalistickou Post-Capitalist Society a vo svojom diele rovnakého mena postupne definoval:

• Škola ako spoločensky zodpovedná inštitúcia, ktorá je partnerom hospodárskych subjektov.
• Vzdelaný jednotlivec, ktorý je zodpovedný za svoje skutky v spoločnosti.
• Celoživotné vzdelávanie pracovníkov, ktoré znamená, že ľudia sa vzdelávajú po skončení základnej a strednej povinnej školy a dovŕšení svojej kvalifikácie kontinuálne ďalej a to na pracovisku v učiacej sa organizácii, v sieti vzdelávacích stredísk spolu s ostatnými, resp. neustále sa rekvalifikujú na nové zručnosti a vedomosti, používajú pre individuálne vzdelávanie sieťové systémy (e-learning).

Organizácie využívajú na získavanie skrytých (tacitných) vedomostí pracovníkov a pretváranie ich na formálne vedomosti a zbieranie na tzv. intelektuálny kapitál firmy formou rôznych motivačných nástrojov a zapájaním pracovníkov do diania firmy.

Materiálnym faktorom rozvoja je zabezpečenie informačných technológií, ich celosvetové sieťové prepojenie cez World Wide Web na informačnú diaľnicu.

• Věk diskontinuity – Peter F.Drucker (Vyd.Management Press, Praha,1994,(The Age of Discontinuity,Guidelines to Our Changing Society,1992, vyd.Transaction Publishers London)
• Výzvy managementu pro 21.století – Peter F.Drucker, Management Press Praha 2000,
• Postkapitalistická společnost – Peter.F.Drucker,1993, Management Press Praha,
• Řízení v době velkých změn – P.F.Drucker, 1998, Management press, Praha
• Hlad ducha – Charles Handy, 1999, Management Press, Praha,
• Pozvanie do znalostnej spoločnosti – Jozef Kelemen a kol.,2007, Iura Edition, Bratislava,
• Kapitoly o znalostnej spoločnosti – Jozef Kelemen a kol., 2008, Iura Edition, Bratislava,
• Znalostní podnik ve znalostní společnosti – Jan Truneček a kol,2003,Professional Publishing,Praha,