Veže moskovského Kremľa
Veže moskovského Kremľa sú impozantným súborom dvadsiatich bášt Kremľa v hlavnom meste Ruskej federácie Moskve. Dotvárajú charakteristický obraz Kremľa a spolu s tehlovým múrom tvorili obranný systém mestskej pevnosti. Väčšina veží má jednotný architektonický ráz, ktorý získali v druhej polovici 17. storočia. Podstatným rozdielom medzi nimi sú pôdorysy, na ktorých sú vybudované. Tri veže – Beklemiševská, Vodozvodná a Nárožná Arzenálna, stojace v rohoch pevnostného trojuholníka – ho majú oválny; všetky ostatné – štvoruholníkový. Päť z bášt je zakončených rubínovými hviezdami a päť veží je opatrených bránami.
Kremeľské veže v podvečernom svite
Zoznam veží
| Meno | Obrázok | Výška (v metroch) |
Stručný opis | Pozn. |
|---|---|---|---|---|
| Juhovýchodné nárožie | ||||
| Beklemiševská veža |  |
46,2 | Vystavaná v rokoch 1487 – 1488 talianskym architektom Marcom Ruffom. Svoje pomenovanie dostala podľa bojarskej rodiny Beklemiševovcov, ktorých usadlosť ležala vedľa veže | |
| Východný múr | ||||
| Konštantíno-Heleninská veža |  |
36,8 | Vystavaná v roku 1490 podľa projektu švajčiarsko-talianskeho architekta Pietra Antonia Solariho. Pomenovanie dostala podľa neďaleko ležiaceho chrámu zasvätenému svätým Konštantínovi a Helene | |
| Signálna veža |  |
38 | Postavená v roku 1495. Meno nesie podľa v nej visiaceho signálneho zvonu, ohlasujúceho požiare | |
| Cárska veža |  |
16,7 | Postavená v roku 1670. Prv na tomto mieste stávala drevená vežička, z ktorej cár Ivan IV. Hrozný pozoroval Červené námestie – odtiaľ názov | |
| Spasská veža |  |
71 | Vybudovaná v roku 1491 švajčiarsko-talianskym architektom Pietrom Antoniom Solarim. Je jednou z prejazdných bášt; brána je hlavným vchodom do Kremľa. Svoje pomenovanie získala podľa dvojice ikon Krista Spasiteľa umiestnených po oboch stranách vjazdu. Ako jediná z veží je osadená hodinami |  |
| Senátna veža |  |
34,3 | Vybudovaná v roku 1491. Svoje dnešné pomenovanie dostala v roku 1787 po dobudovaní Senátneho paláca, pred ktorým stojí | |
| Mikulášska veža |  |
70,4 | Postavená v roku 1491 švajčiarsko-talianskym architektom Pietrom Antoniom Solarim. Svoje meno dostala podľa ikony svätého Mikuláša umiestnenej nad vchodom | |
| Severné nárožie | ||||
| Nárožná Arzenálna veža |  |
60,2 | Pietro Antonio Solari postavil vežu v roku 1492. Najmohutnejšia z kremeľských veží dostala svoje meno podľa budovy kremeľského Arzenálu | |
| Západný múr | ||||
| Prostredná Arzenálna veža |  |
38,9 | Vystavaná v rokoch 1493 – 1495 | |
| Troická veža |  |
80 | Vybudovaná v roku 1495 talianskym architektom Aloisiom da Carcanom. Najvyššia z kremeľských bášt niekoľkokrát menila svoje meno; to súčasne má podľa Troického nádvoria | |
| Veža Kutafja |  |
13,5 | Vybudovaná v roku 1516. Je jedinou z kremeľských bášt postavenou mimo múru. Stojí pred Troickou vežou, s ktorou je spojená padacím mostom | |
| Komandantská veža |  |
41,3 | Postavená v roku 1495 | |
| Zbrojničná veža |  |
38,9 | Vybudovaná v rokoch 1493 – 1495. Svoje meno dostala v roku 1851 podľa pri nej postavenej zbrojnice | |
| Borovická veža |  |
54 | Postavená v roku 1490 Pietrom Antoniom Solarim. Svoje pomenovanie má podľa Borovického pahorku, na ktorom stojí | |
| Juhozápadné nárožie | ||||
| Vodozvodná veža |  |
61,3 | Postavená v roku 1488. Svoje meno dostala v roku 1633 potom, čo bolo do jej útrob nainštalované vodné čerpadlo | |
| Južný múr | ||||
| Blagoveščenská veža |  |
32,5 | Vybudovaná v rokoch 1487 – 1488. Svoje pomenovanie dostala podľa ikony Panny Márie Bohorodičky | |
| Tajnická veža |  |
38,4 | Postavená v roku 1485. Pôvodne bola prejazdná. Svoje meno dostala podľa existujúcej tajnej chodby, ktorou sa bolo možné dostať k rieke Moskva | |
| Prvá bezmenná veža |  |
34,2 | Pochádza z roku 1480 | |
| Druhá bezmenná veža |  |
30,2 | Pochádza z roku 1480 | |
| Petrovská veža |  |
27,2 | Postavená okolo roku 1480. Najmenšia z kremeľských veží je pomenovaná podľa Petra, metropolitu Kyjevského a celej Rusi | |
Pozn.: Symbolom
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Башни Московского Кремля na ruskej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.