Veľký bradáč

Veľký bradáč bol vyšľachtený v stredoveku v Nemecku. K jeho predkom patrí pravdepodobne drsnosrtý pinč, ktorý bol svojho času rozšírený v okolí Mníchova. Toto plemeno nazývali aj ruský alebo medvedí bradáč [1], čo by naznačovalo ruský pôvod plemena. Táto domnienka však doteraz nebola preukázaná. Po prvýkrát bol veľký bradáč vystavovaný na mníchovskej výstave v roku 1909.

Veľký a stredný bradáč

Veľký bradáč je pes štvorcového formátu. Má hranatú hlavu, ktorú opticky zväčšujú fúzy. Uši má vysoko nasadené, klopené dopredu v tvare písmena V. V minulosti boli kupírované. Má drsnú, hustú srsť s výraznou bradou a obočím. Farba srsti môže byť čierna, korenie a soľ, čierno-strieborná a biela. V minulosti sa srsť bradáčov upravovala výlučne trimovaním, dnes sa strihá niekoľkokrát do roka (zvyčajne dva až trikrát). Chvost je nasadený vysoko, v minulosti bol kupírovaný.

Veľký bradáč je odvážny, k cudzím ľuďom ostražitý a nedôverčivý. Dá sa so správnym prístupom ľahko cvičiť, je aktívny a poslušný. Používa sa aj ako služobný pes.

1. pozri Najman/Novotný s. 59

• Najman, J., Novotný J.: Atlas psů, Státní zemědelské nakladatelství Praha, 1973 (citácia k domnelému pôvodu z Ruska. Ruský alebo medvedí bradáč však boli pracovné názvy plemena Čierny ruský teriér - dnes Čierny terriér, ktorý bol vyšľachtený krížením Veľkého čierneho bradáča s Rottweilerom, ďalej krížením Veľkého čierneho bradáča s Erdelterriérom a čiastočne aj s Novofundlandským psom. Tieto krížence boli ďalej krížené až do vzniku Čierneho terriéra. Zastúpenie krvi bradáča je približne polovičné).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký bradáč