Veľký Kamenec (hrad)
Veľký Kamenec[1] sú zrúcaniny hradu, ktoré sa nachádzajú pri rovnomennej obci Veľký Kamenec ležiacej v najjužnejšej časti Východoslovenskej nížiny v Bodrockej rovine 14 km na juhozápad od Kráľovského Chlmca.
| Veľký Kamenec | |||
| Hrad | |||
 | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Košický | ||
| Okres | Trebišov | ||
| Obec | Veľký Kamenec | ||
| Nadmorská výška | 120 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°21′31.52″S 21°48′28.92″V | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
| Najľahší výstup | obec Veľký Kamenec | ||
 Poloha hradu Veľký Kamenec na Slovensku  Poloha hradu Veľký Kamenec na Slovensku  Poloha hradu Veľký Kamenec na Slovensku
| |||
 Poloha hradu Veľký Kamenec v Košickom kraji  Poloha hradu Veľký Kamenec v Košickom kraji Poloha hradu Veľký Kamenec v Košickom kraji
| |||
| Wikimedia Commons: Veľký Kamenec Castle | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Hrad postavili v 13.storočí, po tatárskom vpáde. V roku 1283 došlo k výmene majetkov medzi synom Lóranta a rodinou Mičbánovcov. V roku 1438 sa spomína hrad, ktorý mal vežu. Potom ho v roku 1451 dobyl Ján Jiskra a podnikal z neho výpady do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Keď 1458 obsadilo hrad kráľovské vojsko, podpísali na tomto hrade mierovú zmluvu medzi Jiskrom a Jánom Hunyadym. Pravdepodobne v dôsledku týchto udalostí koncom 15.storočia vykonali Soósovci na hrade veľké opravy a vybudovali veľké opevnenie. V 17.storočí, keď sa vtedajší majiteľ Juraj Soós aktívne zúčastnil Vesselényiho povstania, cisárske vojsko 1672 hrad zbúralo.
Exteriér
Pôvodné jadro hradu – veža a obvodové opevnenie – stálo na najvyššom vrchole hradného kopca. Súčasťou stredovekého hradu bola pravdepodobne aj cisterna na nádvorí. Dnešný takmer trojuholníkový pôdorys hradu s oblými a polygonálnymi baštami situovanými na nárožiach vznikol pri prestavbe v 15. storočí, kedy bol hrad opevnený. Súčasťou areálu je aj valové opevnenie a múry siahajúce až po kostol pod hradom, ktorý mohol byť jeho časťou.
Súčasný stav
Z hradu sa zachovalo niekoľko múrov – nárožná polygonálna bašta a značne zničená okrúhla delová bašta. Na polygonálnej bašte s priľahlým múrom sa zachovali delové strieľne a otvory okien. Na mieste kde bolo nádvorie je do kameňa vysekaná cisterna, ešte dnes dosť zreteľne rozpoznateľná.
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.