Vanguard 1

Bola to hliníková guľa s priemerom iba 162,5 mm, z ktorej vyčnievalo 6 antén. Na povrchu družice sa nachádzali slnečné batérie. Vnútro družice obsahovalo vysielač napájaný slnečnými článkami, chemické (ortuťové) batérie, vysielač napájaný chemickými batériami a dva termistory na sledovanie teploty družice.

Prvý štart programu Vanguard s označením Vanguard TV3 bol ohlásený na 3. decembra 1957. Avšak pre nepriaznivé počasie bol štart odložený na 6. decembra. Po odpočítaní posledných sekúnd sa však raketa vzniesla do vzduchu len niekoľko metrov nad zemou a potom sa zrútila v plameňoch a oblakoch dymu. Tento neúspech sledovala celá Amerika na obrazovkách svojich televízorov a novinári dali neúspešnej družici prezývku "Kaputnik".

Na obežnú dráhu sa dostala družica Vanguard až 17. marca 1958 ako v poradí štvrtá družica na svete. Jej prístroje sa odmlčali až v roku 1965. Za svoju dlhú životnosť sa môže poďakovať práve fotovoltickým článkom.

• Je to prvá družica, ktorá získavala elektrickú energiu aj pomocou fotovoltických článkov, dodávali jej 1W elektrickej energie. Primárnym zdrojom boli ortuťové články, tie však po pár mesiacoch prestali fungovať.[1]
• Je to najstarší kozmický odpad vo vesmíre, dodnes obieha okolo Zeme a predpokladá sa, že zanikne za 300 rokov. Môže za to jej vysoká eliptická dráha (654 x 3 969 km).

USA vypustili do vesmíru aj ďalšie družice typu Vanguard.

• Vanguard 2 - bola vypustená 17. februára 1959, mala tvar gule o hmotnosti 10 kg. Slúžila na skúšanie fotočlánkov
• Vanguard 3 - bola vypustená 4. októbra 1959, mala tvar gule o hmotnosti 23 kg. Slúžila na meranie magnetického poľa, RTG žiarenia a mikrometeoritov.

• Vanguard 1