Valgaš

Valgaš bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 484 – 488. Jeho otcom bol kráľ Jazdkart II. (vládol 439 – 457), bratia králi Hormizd III. a Péróz I.

Valgaš preberal vládu v krajine za mimoriadne nepriaznivých podmienok, spôsobených porážkou kráľa Péróza I. vo vojne s Hefthalitmi. Zdá sa, že to bol panovník skôr slabý, stojaci pod silným vplyvom perzských veľmožských rodín. K najdôležitejším opatreniam jeho vlády patrilo uzavretie mieru s Hefthalitmi, ktorým Peržania museli na základe neho platiť tribút, a vyhlásenie náboženskej tolerancie voči arménskym kresťanom.

Hlavnou osobou na dvore bol v tom čase Zarmihr z rodu Károv, známejší pod menom Sóchrá, ktorý mal hodnosť miestokráľa v Sístáne. Druhým vplyvným predákom bol Šápúr z rodu Mihránov ovládajúci oblasť okolo mesta Raj. Medzi týmito mužmi panovala veľká osobná rivalita a nepokojnú situáciu v krajine ešte zvyšovali mocenské ašpirácie syna kráľa Péróza, Kaváda.

Valgaš sa udržal na tróne do roku 488 a nie je jasné, či zomrel prirodzenou smrťou alebo bol zvrhnutý pri prevrate zorganizovanom princom Kavádom a podporovanom Hefthalitmi a Sóchrou.