VKÚ

Po skončení 2. svetovej vojny a obnovení Československej republiky v roku 1945 sa Vojenská topografická služba sústreďuje do Prahy na Ministerstvo národnej obrany a do Vojenského zeměpisného ústavu (VZÚ) Praha. V rokoch 1946 – 1947 sa obnovuje zámer, prerušený v roku 1939, vybudovať v Banskej Bystrici a v Harmanci záložné pracovisko VZÚ.[3]

Po vyjasnení majetkových vzťahov a perspektívy ústavu sa v roku 1947 začala úprava a obnova objektov v Harmanci, budovaných už od roku 1937, ktoré boli počas vojny značne zdevastované. Predpokladalo sa, že sa do nich umiestnia kartoreprodukčné, tlačiarenské a skladové prevádzky ústavu. Na rekonštrukcii objektov a výstavbe prevádzok sa s rôznou intenzitou podieľal celý rad pracovníkov VZÚ. Pamätníci spomínajú najmä zásluhy kapitána Bedřicha Zoula, ktorého zápal pre vec, organizačné schopnosti a skúsenosti doviedli výstabu reprodukčnej a tlačiarenskej prevádzky k úspešnému koncu.[4]

Pamätná tabuľa na bývalej administratívnej budove Vojenského kartografického ústavu Harmanec.

Medzitým príslušníci VZÚ Praha slovenskej národnosti začali oživovať myšlienky ešte spred vojny, umocnené Košickým vládnym programom, o rovnomernom rozmiestnení armády na celom území Česko-Slovenska a vytvorení záložného pracoviska VZÚ na Slovensku.[3] Na jar 1948 požiadali Ministerstvo národnej obrany, aby vyčlenilo primeranú časť VZÚ, ktoré by mohlo byť ako odlúčené oddelenie umiestnené na strednom Slovensku, ideálne v okolí Banskej Bystrice.[4]

Výsledkom bolo, že v auguste 1948 bola oficiálne zriadená pobočka VZÚ na Slovensku s názvom Vojenský zemepisný ústav – odlúčená časť Banská Bystrica. Fakticky išlo o základné opatrenie, vďaka ktorému vznikol Vojenský kartografický ústav. Do Banskej Bystrice bola premiestnená časť topografického a kartografického odboru VZÚ, do Harmanca zase reprodukcia a tlač. Výroba bola spustená 23. októbra 1948, čo sa považuje za dátum vzniku Vojenského kartografického ústavu Harmanec.[1]

Detail tradičného dizajnu a grafického spracovania turistickej mapy VKÚ Harmanec v mierke 1 : 50 000.

V roku 1949 sa ústav premenoval na 2. vojenský zemepisný ústav, Banská Bystrica a bol ustanovený ako samostatný subjekt so sídlom v Banskej Bysrici a pracoviskami v Harmanci. V počiatkoch bol rozpočtovou organizáciou, slúžiacou výhradne potrebám armády. Z Vojenského zeměpisného ústavu Praha doňho boli postupne premiestňovane viaceré pracoviská (kartografia, tvorba máp, výroba reliéfných máp, geodetické, topografické a reprodukčné pracoviská), vrátane technického vybavenia a personálneho obsadenia.[1]

Významným medznı́kom v činnosti a usporiadanı́ ústavu bola celková reorganizácia vojenskej topografickej služby v roku 1951. Geodeti a topografi boli premiestnení do Dobrušky a ústav bol premenovaný na 3. vojenský zemepisný ústav, Banská Bystrica. Základným predmetom činnosti organizácie sa stala kartografická tvorba a tlač všetkých druhov vojenských máp. V roku 1952 bol ústav premenovaný na 2. vojenský kartografický ústav, Banská Bystrica a došlo k jeho reorganizácii. Vedenie ústavu a kartografické pracoviská mali sídlo v Banskej Bystrici, kým polygrafické pracoviská v Harmanci.[1]

Od 1. januára 1955 sa ústav zmenil zo štátnej rozpočtovej organizácie na na štátnu hospodársku organizáciu s princípom samofinancovania a premenoval na Vojenský kartografický ústav, Banská Bystrica, š. p. Vyprofiloval sa ako nosné kartografické a polygrafické zariadenie Topografickej služby Československej armády. Rozhodujúcim a dominantným zadávateľom a odberateľom výrobkov podniku bolo Ministerstvo národnej obrany ako zakladateľom podniku, avšak kapacity, ktoré armáda nepotrebovala, začal podnik využívať na komerčnú činnosť pre iných zákazníkov. V nasledujúcich rokoch podiel výroby pre armádu postupne klesal zo 100 % na 80 – 75 %. Civilné zákazky boli predovšetkým v polygrafickej výrobe, a to vďaka inovácii technického vybavenia tlačiarne, kde boli nainštalované veľkoformátové hárkové ofsetové stroje a doplňujúce polygrafické zariadenia.[1]

Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia sa začalo s rozšírenou výstavbou objektov v Harmanci, kde sa mal podľa vytýčeného zámeru umiestniť celý podnik. Pri uskutočňovaní tohto zámeru zohrala na jeseň 1974 svoju úlohu aj príroda, keď Banskú Bystricu zasiahla povodeň, korá sa stala najväčšou živelnou pohromou v novodobých dejinách mesta.[5] V noci z pondelka na utorok 22. októbra 1974 stúpla hladina rieky Hron v Banskej Bystrici tak, že ráno bol objekt VKÚ v Banskej Bystrici zaplavený vodou. V dňoch 26. až 27. októbra 1974 bola časť ústavu presťahovaná z Banskej Bystrice do Harmanca. Od 28. okóbra 1974 bol už celý ústav umiestnený a sústredený na jednom mieste v Harmanci. Od tohto obdobia sa názov podniku zmenil na Vojenský kartografický ústav, Harmanec. Jedným z dôsledkov premiestnenia oboch častí ústavu do Harmanca bolo aj nové organizačné usporiadanie, ktoré začalo platiť 1. novembra 1974.

Od 1. júla 1989 bol Vojenský kartografický ústav, Harmanec zriadený ako štátny podnik. Jeho zakladateľom bolo Federálne ministerstvo národnej obrany, Praha a funkciu zadávateľa plnila Vojenská topografická služba Československéj armády.[1]

Od roku 1992 začal podnik fungovať na komerčnej báze a vydávať na podklade vojenských máp civilné mapy pre verejnosť.[6] Veľkých odberateľov mal v zahraničí. Na základe dlhodobej zmluvy vrábal mapy a plány najmä pre nemecké kartografické vydavateľstvo Mairs Geographischer Verlag, ale spolupracoval aj s ďalšími zahraničnými subjektmi.[7]

Vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 sa zriaďovateľom podniku, ktorý bol v tom čase monopolným slovenským výrobcom máp, stalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.[7][1]

V úvode roka 2002 sa Vojenský kartografický ústav v Harmanci stal súkromnou spoločnosťou, keď ho v rámci privatizácie za 75 mil. Sk kúpila spoločnosť VKÚ, a. s., Harmanec, ktorú založilo päť bývalých manažérov štátnej firmy. Privatizáciu finančne podporil obchodný partner podniku, rakúsky vydavateľ Freytag-Berndt und Ataria KG, ktorý manažérskej spoločnosti požičal štyri pätiny z 15 mil. Sk, ktoré musela zaplatiť Fondu národného majetku SR. Na zvyšných 60 mil. Sk firma získala komerčný desaťročný úver od Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava.[8]

V čase privatizácie podnik stále dodával výrobky aj pre Armádu Slovenskej republiky, bolo to však už len 10 % produkcie. Podľa privatizačnej zmluvy mala aj následnícka spoločnosť povinnosť prednostne plniť požiadavky armády a v prípade potreby sa podieľať na hospodárskej mobilizácii.

V roku 2005 sa v médiách objavili informácie o sporoch VKÚ, a. s., Harmanec s konkurenciou.[9] Podnik sa postupne dostával do stále väčších ekonomických problémov. Spoločnosť výrazne utlmila kartografickú výrobu a sústredila sa na polygrafiu, teda prácu na tlačiarenských zákazkách. Manažment sa napokon rozhodol požiadať o ochranu pred veriteľmi a od polovice júla 2011 do februára 2012 bola firma v reštrukturalizácii. Zhruba 50 veriteľov prihlásilo do reštrukturalizácie nároky v celkovej výške takmer 1,7 milióna eur.[10][11]

26. októbra 2016 odkúpilo kartografickú časť podniku vydavateľstvo CBS spol, s. r. o. z Kynceľovej a založilo novú spoločnosť VKÚ Harmanec, s. r. o. Do jeho vlastníctva prešla ochranná známka VKÚ pre kartografické produkty, špecializovaný kartografický software, hardware a skladové zásoby nepredaných kartografických výrobkov.[12]