Všeobecná teória systémov

Všeobecná teória systémov je teória skúmajúca základné vlastnosti a vzťahy systémov na základe ich vzájomnej izomorfie, resp. homomorfie, ako aj výber všeobecných kategórií a usporiadanie systémov do postupnosti.

Matematickologickými prostriedkami opisuje všeobecné zákonitosti systémov, hľadá analógie v rôznych vedných odboroch a určuje všeobecné spôsoby zavádzania systémov na objekty.

Hlavným cieľom všeobecnej teorie systémov je:

• štúdium a tvorba umelého jazyka pre opis pojmov a vzťahov medzi nimi,
• hľadanie zákonitostí a ich aplikácií platných vo viacerých odboroch s cieľom prispievať k zjednocovaniu vedy,
• štúdium izomorfizmu a homomorfizmu medzi systémami,
• nájdenie všeobecného prístupu pri zavádzaní systémov na objekty a na stanovenie podsystémov vnútri systému,
• štúdium a určenie podmienok existencie systému.

Metodologický aparát všeobecnej teorie systémov vychádza zo systémového prístupu a využíva sa v kybernetike, systémovej analýze, systémovom inžinierstve a v ďalších vedných disciplínach na riešenie špecifických systémových problémov.