Východoafrický rift

Východoafrický rift alebo východoafrická priekopová prepadlina (angl. East African Rift, svahilsky Bonde la Ufa la Afrika ya Mashariki) je aktívna kontinentálna riftová zóna vo východnej Afrike na rozhraní vzďaľujúcich sa tektonických dosiek. Africká platňa sa tu rozpadá na dosku Núbijskú a Somálsku. Predpokladá sa, že oblasť je zárodkom budúceho nového oceánu.

Schematická mapa

Schéma zrodu oceánu

Riftová zóna sa tiahne od tzv. Afarskej križovatky čiže Afarského trojuholníka cez územie Etiópie juhozápadným smerom. Na území Kene pokračuje východná vetva, tzv. Gregoryho rift cez Tanzániu až na pobrežie Mozambiku. Ďalej vo vnútrozemí, na pomedzí Ugandy a Konga sa tiahne zreteľná západná vetva, tzv. Albertínsky rift. Pásmo prepadlín je lemované horskými pásmami, často so stopami sopečnej činnosti alebo priamo s aktívnymi sopkami. Aj najvyššia hora tejto oblasti a celej Afriky, Kilimandžáro, je vyhasnutá sopka. K významným pásmam pozdĺž Albertínskeho riftu patria pohoria Rwenzori a Mitumba.

Voľný priestor medzi masívmi Západného a Východného zlomového pohoria bol v minulosti čiastočne vyplnený vodou a vznikla tak sústava východoafrických jazier (napr. jazero Tanganika). Niektoré jazerá sú natoľko ovplyvnené tektonickou činnosťou celej sústavy, že ich slanosť sa postupne zvyšuje. Tento proces bol pozorovaný pri jazere Magadi v Keni.

Priestor východoafrickej priekopy je významný aj pre antropológov, lebo v jeho časti sa vďaka vhodným prírodným podmienkam dochovali kostrové pozostatky hominidov rodu Australopithecus, konkrétne Australopithecus afarensis.

Prvý podrobný prieskum riftu vykonal v roku 1893 škótsky geológ John Walter Gregory.