Václav Snítil

Študoval husle u profesora Jaroslava Kociana (1942 – 50) a skladbu u Vítězslava Nováka (1946 – 49). V roku 1953 absolvoval u profesora Jaroslava Pekelského na AMU. Krátko pôsobil ako koncertný majster v Armádne opere a v činohernom orchestri Národného divadla v Prahe.

Ako sólista uviedol husľové koncerty Roberta Schumanna, KA Hartmanna a iné hlavné diela husľové literatúry. Pravidelne vystupoval na Pražskej jari. V jeho repertoári je aj rad diel súdobých skladateľov (Iša Krejčí, V. Kalabis, L. Bárta, Vladimír Sommer, Jiří Srnka), z ktorých niektoré mu bola pripísaná.[1] Českú súdobú hudbu propagoval na svojich turné v zahraničí, napríklad v Japonsku.

Venoval sa tiež komornej hre. Bol členom Vlachova kvarteta (1957 – 1970), pôsobil v Smetanovom triu a v rokoch 1975 – 1988 bol umeleckým vedúcim a Českého noneta. Od konca päťdesiatych rokov do roku 1969 bol huslistom súboru Ars rediviva. Ako komorný hráč i sólista uskutočnil rad nahrávok, spolupracoval s rozhlasom a televíziou.

Od roku 1964 bol profesorom pražskej AMU. K jeho najvýznamnejším žiakom patrili napr. Václav Hudeček, Jaroslav Svěcený a Pavel Šporcl.

Bol porotcom medzinárodných interpretačných súťaží a docentom majstrovských kurzov.

Za vynikajúce výkony v odbore interpretácie mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec (1978) a ďalšie vyznamenania.

Jeho dcéra Helena Veisová je klaviristkou, syn Jan dirigentom.

• Československý hudební slovník osob a institucí/II (Praha 1963)
• Jan Kozák a kol.: Českoslovenští hudební umělci a komorní soubory (SHV, Praha 1964)
• Československý biografický slovník 20.století (Academia, Praha 1992)
• Jos. Tomeš a kol.: Český biografický slovník 20.století/ II (Paseka, Praha 1999)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Václav Snítil na českej Wikipédii.