Ubertino z Casale
Ubertino z Casale (* 1259, Casale Monferrato – † okolo 1330) bol taliansky františkánsky mních, patriaci k tzv. spirituálom.
Životopis
Do rehole vstúpil v roku 1273 v janovskej provincii, odkiaľ bol vyslaný na štúdiá do Paríža, kde pobudol deväť rokov. V roku 1285 navštívil Rím, odtiaľ pokračoval do Greccia, kde sa stretol s blahoslaveným Jánom z Parmy - zakladateľom spirituálov (alebo tzv. bratstva nasledovníkov slobodného ducha). V roku 1287 sa usadil vo Florencii v Toskánsku v spoločnosti Petra Olivi, kde sa stal lídrom spirituálov.
Spirituáli z Toskánska žiadali vo svojich kázňach návrat františkánov k absolútnej chudobe a boli aj odporcami voči vtedajšej moci, za čo si vyslúžili obvinenie z kacírstva. Pápež Benedikt XI. Ubertina preložil (lepšie povedané poslal do vyhnanstva) do Perugie, kde napísal svoje najznámejšie dielo Arbor vitae crucifixae Jesu Christi - Strom života ukrižovaného Ježiša Krista. Táto práca je zbierkou alegorických, teologických a politických teórií, kde je tvrdo kritizovaná cirkev, pápežský úrad a aj františkánsky rád pre jeho nedodržiavanie ideálu chudoby.
V roku 1307 sa stal kaplánom kardinála Orsiniho. V roku 1312 bol pozvaný do Avignonu na dišputu o františkánskej chudobe. V roku 1317 bol pápežom Jánom XXII. donútený vstúpiť do benediktínskeho opátstva v Gembloux v Belgicku. Do Avignonu sa vrátil v roku 1322 na dišputu o Kristovej chudobe. V roku 1325 bol obvinený z kacírstva a keďže kardinál Orsini ho už prestal chrániť, musel z Avignonu odísť.
Pridal sa pravdepodobne k Ľudovítovi Bavorskému a naposledy sa zjavuje v jeho spoločnosti v Ríme v roku 1328. Od tohto roku o Ubertinovi nie je žiadna zmienka aj keď neoficiálne správy tvrdia, že bol zavraždený ľuďmi pápeža Jána XXII. okolo roku 1330.
Dielo
- Arbor Vitae Crucifixae Jesu Christi (1305)
- Responsio (1310)
- Rotulus (1311)
- Declaratio (1311)
- Sanctitati Apostolicae (1311)
- Super tribus sceleribus (1311)
Fikcia
Ubertino vystupuje ako postava v románe Meno ruže z roku 1980 od Umberta Eca.