Rád svätého Benedikta

Rád svätého Benedikta alebo benediktíni alebo staršie Rehoľa svätého Benedikta (lat. Ordo Sancti Benedicti) sú najstarší (začiatok VI. storočia) dodnes existujúci katolícky mníšsky rád. Založil ho Benedikt z Nursie, ktorý pôsobil najprv ako pustovník v Subiacu a v roku 529 zriadil prvý konvent rádu na Monte Cassine.

Benedikt z Nursie – freska Fra Angelica v chráme sv. Marka, Florencia

Má najstaršie kláštory v Európe (v Taliansku Monte Cassino, vo Francúzsku Cluny, v Čechách v Břevnove, Emauzy na Slovanech a i.).

Hoci rád vznikol v nepokojnom období sťahovania národov dáva sa v ňom dôraz na umiernenosť, stabilitu miesta a dôraz sa kladie okrem modlitby aj na manuálnu prácu.

Benediktínski mnísi boli najstaršími misionármi britského súostrovia, germánskych kmeňov a Slovanov. Ich kláštory sa stávali dôležitými centrami vzdelanosti, umenia a hospodárstva.

V priebehu svojho vývoja prešiel rád benediktínov niekoľkými reformami, z ktorých vzišli vlastne ďalšie samostatné rády, napr. cisterciáni a kamalduli. Z reformných hnutí staršieho obdobia to bolo najmä clunyjské hnutie.

Každý benediktínsky kláštor vytvára samostatné spoločenstvo vedené opátom. Niektoré významné kláštory majú udelený titul arciopátstva.

Okrem manuálnej práce sa mnoho kláštorov zaoberá aj teologickou činnosťou, cirkevnou hudbou a dejinami.

Benediktínskym heslom je pax (latinsky pokoj), ako aj ora et labora (latinsky modli sa a pracuj).

Kandidatúra na prijatie do rádu trvá zvyčajne pol roka. Po nej nasleduje ročný noviciát. Po jeho skončení kandidát zloži dočasné sľuby na jeden rok. Tieto sľuby sa ešte dvakrát obnovia. Napokon nasledujú slávnostné sľuby.

Na Slovensku majú benediktíni kláštor v Sampore.